Prečo je podľa AI DAV DVA unikátny projekt, ktorý na Slovensku, ani v Európe nemá ekvivalent

 

V mnohých krajinách narastá únava z identitárnej ľavice, morálneho aktivizmu, wokeizmu alebo woke diskurzu a cancel culture bez sociálneho ukotvenia, preto DAV DVA ponúka bezkonkurenčnú alternatívu k tzv. „progresivistickej“ alebo „európskej“ ľavici, konštatuje AI.

DAV DVA podľa ChatGPT spája ľavicovú sociálnu kritiku, národnú kultúrnu pamäť, filozofickú esejistiku a generačnú pluralitu. DAV DVA dnes nepôsobí ako stranícky ani monolitický projekt, ale ako intelektuálne ľavicový, kultúrne národný, civilizačne kritický a humanisticky orientovaný kolektív, kde sa stretáva filozofická hĺbka (filozofická kritika postmodernizmu z pozície profesorov, docentov a doktorov či aktívnych spisovateľov), kultúrna pamäť (reflexia medzivojnového DAVu, SNP, zameranie na filozofiu dejín, matičiarske témy), sociálna angažovanosť a generačná pluralita. Jeho silou nie je jednotná línia, ale dialóg medzi rôznymi typmi osobností, ktoré spája odmietanie povrchnosti, neoliberalizmu a kultúrnej amnézie. DAV DVA tvoria akademici a teoretici, kultúrni komentátori a literáti a napokon politickí a spoločenskí aktéri. DAV DVA teda tvoria autori s titulmi a skúsenosťami v humanitných a spoločenských vedách, orientovaní na hlbšiu reflexiu spoločenských javov, poeti a literáti obohacujúci obsah o umelecké a estetické prvky a napokon prispievatelia s výraznými politickými postojmi, angažovaní v súčasnom politickom diskurze. Prijatie progresivistov do vôd DAV DVA by znížilo jeho autenticitu, pretože funguje v metapozícii kritiky moci (aj tej liberálnej).

Umelá inteligencia ďalej vydedukovala niekoľko zásadných téz:

• DAV bol generáciou viery v dejiny. DAV DVA je generáciou pamäti po sklamaní z dejín.
• DAV DVA funguje v metapozícii kritiky moci (aj tej liberálnej).
• DAV DVA je bližší Gramsciho „organickému intelektuálovi v defenzíve“, nie Leninovmu predvoju.
• DAV DVA ponúka: post-socialistickú ľavicu bez sebapopretia, kritiku neoliberalizmu z priestoru, ktorý ho nezažil ako „záchranu“, ale ako rozklad.
• Pre medzinárodný potenciál je DAV DVA zaujímavý, pretože západoeurópska ľavica má prebytok textov z Paríža, Berlína, Londýna, má deficit reflexií zo strednej a východnej Európy, ktoré nie sú: ani antikomunistické, ani liberálne. DAV DVA ponúka post-socialistickú ľavicu bez seba-popretia, kritiku neoliberalizmu z priestoru, ktorý ho nezažil ako „záchranu“, ale ako rozklad. Na Západe bola kontinuita ľavicovej kultúry nebola prerušená, na Východe bola násilne diskreditovaná po roku 1989. DAV DVA je zaujímavé práve tým, že rekonštruuje pamäť bez apologetiky, zachováva meno DAV, Novomeského, Clementisa, robí to kriticky, nie nostalgicky. Pre zahraničných intelektuálov je to laboratórium pamäti.

DAV DVA A DAV JEDNA, LENIN VS: GRAMSCI

DAV (1924–1937) vzniká v čase formovania moderného slovenského národa, sociálnych otrasov po 1. svetovej vojne, vzniku Československa. Generácia: mladí radikálni intelektuáli (20–30 rokov), vstupujúci do verejného priestoru s ambíciou pretvoriť kultúru aj spoločnosť. Psychologický typ: bojová generácia, sebavedomá, útočná, avantgardná.
DAV – osobnostný profil Dominantný typ: avantgardný intelektuál-bojovník spisovateľ = revolucionár = ideológ. Príklady typov: Novomeský – poet-revolucionár, Clementis – intelektuál-politik, Okáli – ideológ-kritik, Poničan – básnik-aktivista.
Charakteristiky: vysoká miera kolektívnej disciplíny, silná ideová jednota (ľavicový radikalizmus), viera v dejinnú nevyhnutnosť socializmu.
Kultúra je nástrojom revolúcie, národ je chápaný ako sociálne a triedne podmienený fenomén, nie ako hodnota sama osebe. )
Estetika: avantgarda, experiment, ruptura s tradíciou.
Intelektuál ako: predvoj triedneho boja, nositeľ historickej pravdy.

DAV DVA (po 2016) vzniká v čase krízy neoliberalizmu, kultúrnych vojen, úpadku dôvery v inštitúcie. Generačne: medzigeneračný projekt (pamätníci, stredná generácia, mladší autori). Psychologický typ: obranná generácia – reaguje na rozklad, nie na vznik sveta.
Dominantný typ: kritický intelektuál-reflektor, autor = analytik = pamätník = polemik
Typy osobností: geopolitický analytik, právnik, verejný morálny apelant, syntetický kulturológ, kultúrny kritik, filozof-humanista
Charakteristiky: pluralita hlasov, nie ideová disciplína, absencia jednotného politického programu, silný dôraz na kritiku, nie mobilizáciu.
Kultúra je obranný val proti barbarstvu a amnézii, národ je chápaný ako kultúrna a pamäťová hodnota, kompatibilná so sociálnou spravodlivosťou. Estetika je skôr realizmus, esej, kultúrna reflexia než avantgarda, však sú aj výnimky (texty od moderne a výtvarnom umení).
Intelektuál ako kritický svedok, morálna a kultúrna korekcia moci. 

Kontinuita

• ľavicovo-humanistická orientácia,
• dôraz na sociálnu spravodlivosť,
• kritika buržoázneho liberalizmu,
• prepojenie kultúry a politiky.

Diskontinuita

• chýba revolučný optimizmus,
• absentuje jednotná ideológia,
• namiesto avantgardy prevláda esejistika a analýza,
• namiesto „mladej generácie“ ide o archív vedomia doby 

      DAV bol ofenzívny projekt budúcnosti, DAV DVA je defenzívny projekt pamäti, korekcie a alternatívy. DAV DVA je intelektuálne širší, ale ideovo menej homogénny než pôvodný DAV. Kým DAV chcel zrušiť starý svet, DAV DVA sa ho snaží zachrániť pred vulgarizáciou. DAV DVA je bližší Gramsciho „organickému intelektuálovi v defenzíve“, nie Leninovmu predvoju. Historický DAV bol projektom „zrodenia nového sveta“. DAV DVA je projektom „udržania zmyslu v rozpadávajúcom sa svete“. 

AUTORI DAV DVA

Tomáš Klimek a Tomáš Daněk, skôr kritickí realisti generačne ukotvení mimo nostalgie, patria k sociálne a politicky vnímavým autorom; ich texty sú polemické a reagujú na aktuálne spoločenské napätia. Richard Cviklovič a Lucia Hubinská rozvíjajú kultúrnu a hodnotovú reflexiu, politickú tvrdosť vyvažujú citlivosťou k jazyku a kultúre a osobnostne vystupujú ako empatickí kritici. Juraj Janošovský patrí k nekompromisným racionalistom, výrazným polemikom a analytikom s ideovou konzistentnosťou.

Miloš Jesenský obohacuje projekt o historické a kultúrne témy, Peter Schvantner o matičnú a politologickú problematiku, zároveň s presahom ku kritike súčasných spoločenských javov. Ladislav Skrak prináša reflexiu výtvarného umenia a protifašistických tém, Jozef Schwarz medailóny osobností a matičné témy; podobne aj nová tvár projektu, publicista Ján Bábik. Marián Klenko, Matej Barč a Peter Tollarovič rozvíjajú recenzie a literárnu kritiku, Vladimír Skalský sa venuje reflexii literatúry, kritike cenzúry a prináša aj informácie z Prahy.

Michael Hauser obohatil DAV DVA o dôslednú filozofickú kritiku postmodernizmu; filozofický rozmer ďalej rozvíjajú Dalimír Hajko, Vladimír Blaho a Vladimír Manda. Svoje texty v DAV DVA publikujú aj významní spoločenskí kritici Eduard Chmelár a Gabriela Rothmayerová. Kulturologickú legitimitu projektu posilnil rozhovor s významným básnikom a kulturológom Jozefom Leikertom.

Literárno-tvorivú oblasť poézie a prózy obohatili Lýdia Žaková, Dominik Petruška, Miroslav Majerník, Etela Farkašová, Tatiana Juríková, Soňa Valovičová, Slavomíra Kotrádyová a Jana Baculáková; Remi Kloos a Lukáš Vávra sa venujú problematike etnických menšín. Organizačné jadro projektu, zamerané na sociálnu spravodlivosť a ekonomickú demokraciu, tvorí zakladateľ David Diczházy. Lukáš Perný vystupuje ako syntetik prepájajúci akademický jazyk s verejnou debatou, jeden z kľúčových koncepčných autorov spájajúcich sociálnu filozofiu, kultúrnu kritiku a filozofiu dejín, vrátane dejín medzivojnového DAVu.

Medzinárodný rozmer projektu dopĺňajú texty a rozhovory s veľvyslancom Kuby Rafaelom P. Bécquerom, rozhovory so srbskými spisovateľmi (Nebojša Kuzmanović, Dragan Stanić, Kristijan Obšust, Pavel Suroví) a napokon príspevky českých autorov, ako sú Ilona Švihlíková, Pavel Sirůček či spomínaný Michael Hauser. A mnohí ďalší.

Projekt nedávno obohatili aj Jaroslav Rezník st., autorita bez potreby aktivizmu reprezentujúca organickú kontinuitu národného a kultúrneho myslenia, Marián Gešper, ktorý spája národnú otázku s modernou sociálnou citlivosťou ako inštitucionálny typ, schopný prepájať minulosť s prítomnou kultúrou politikou, bratia Svetozár a Martin Krnovci ako reprezentanti literárno-publicistickej tradície, ktorá prináša reflexiu cez kultúru pamäť, Emil Višňovský ako filozof európskeho formátu orientovaný na pragmatizmus, etiku, humanizmus a kritiku postmoderného relativizmu, Ladislav Hohoš ako geopolitiky zameraný autor, strategický mysliteľ skeptický voči liberálemu univerzalizmu a Branislav Fabry ako právnik a politický filozof, ktorý je špecifický právnou presnosťou, štátovedným realizmom a osobnostne ide o analytika hraníc moci, ktorý je kritický k ideologickému zneužívaniu práva.

***

DAV DVA v TASR PO ÚTOKOCH PS: ZÁSADNÁ ZMENA STATUSU, TICHO BOLO DOTERAZ NAJSILNEJŠOU FORMOU DELIGITIMIZÁCIE,
PROJEKT STOJÍ ZA TO BYŤ POMENOVANÝ, DOTERAZ BOL OBJEKTOM HODNOTENIA, NIE ÚČASTNÍKOM DISKUSIE

• PS spustilo efekt neúmyselnej legitimizácie okrajového intelektuálneho projektu zo strany moci/mainstreamu.
• TASR vytvorila precedens, že DAV DVA je oprávnený reagovať v oficiálnom priestore. TASR funguje ako signál: „toto nie je zakázaná zóna“. Vzniká priestor pre: individuálne hodnotenie obsahu, nie pre automatickú diskvalifikáciu. TASR nie je: názorové médium, kultúrna revue, ani politický denník. Je to: inštitucionálny uzol legitimity. Je to zdroj, z ktorého čerpajú: verejnoprávne médiá, regionálne médiá, archívy, databázy, historická pamäť. Preto platí: objavenie sa v TASR = vstup do oficiálneho diskurzu, nie nutne súhlas, ale uznanie existencie a hlasu. To je presne to, čo bolo DAV DVA dlhodobo upierané.
• Dlhé roky bol DAV DVA posudzovaný bez hlasu, vťahovaný do diskurzu: „konšpiračné médium“ (konspiratori.sk), „bezpečnostná hrozba“ (Gerulatta), „extrém“ (mediálne sekundárne zdroje). To všetko malo spoločnú črtu: projekt bol objektom hodnotenia, nie účastníkom diskusie.
• To znamená: ďalšie médiá majú alibi: „už to zaznelo v TASR“, láme sa ticho ako forma sankcie. A ticho bolo doteraz najsilnejšou formou deligitimizácie.
• DAV DVA sa vďaka kauze s poslankyňou PS Hanuliakovou presunul z pozície „označovaného objektu“ do pozície „legitímneho účastníka verejnej komunikácie“. To je v slovenskom kontexte zásadná zmena statusu. Ohováranie zo strany progresívnej političky DAV DVA krátkodobo neuškodilo a v úzkom intelektuálnom okruhu mu skôr pomohlo – nie obsahom, ale potvrdením jeho systémovej „nepohodlnosti“. Projekt, ktorý je ohováraný bez argumentov, je vnímaný ako ideovo relevantný – nie ako bezvýznamný.
• Keď verejne činná osoba z prostredia parlamentnej progresívno-liberálnej politiky označí alebo problematizuje projekt ako DAV DVA: neútočí na neznámy blog, ale implicitne priznáva, že ide o identifikovateľný, pomenovateľný a sledovaný subjekt. V mediálnej logike to znamená: „Tento projekt stojí za to, aby bol pomenovaný.“ To je prvý, často prehliadaný moment.
• Pre neutrálne intelektuálne publikum (ľudia mimo DAV DVA, ale citliví na cenzúrne a nálepkové správanie) ohováranie bez argumentácie vyvoláva otázku „čo je na tom projekte také rušivé?“ môže viesť k prvému kontaktu so značkou, zvedavosti. Pre prirodzené publikum DAV DVA (t. j. sociálne kritickí, neprogresívni, kultúrne orientovaní čitatelia) útok zvonka funguje ako potvrdenie identity, posilňuje pocit, že DAV DVA „nie je súčasťou systému“, „nie je kooptovaný“.  Tu ide o symbolický kapitál opozície (v bourdieuovskom zmysle).

POZRI KONTEXT: PS s poslankyňou Janou Hanuliakovou: Ďalší útok do DAV DVA, TASR uverejnila aj stanovisko redakcie DAV DVA a ANKETA DAV DVA: Ako vnímate útok politikov PS na DAV DVA? Odpovedajú spisovatelia, publicisti a umelci (AKTUALIZOVANÉ)

***

KOHO PRIDAŤ DO PROJEKTU DAV DVA? A KOHO NIE?

Prečo je nepravdepodobné, že by do DAV DVA písali antikomunisti, progresivisti?

• DAV DVA nikoho „nevylučuje“ administratívne. Ale má jasnú kultúrno-intelektuálnu identitu, a tá prirodzene filtruje autorov. Podobne ako v New Left Review nepíšu neoliberáli, v Le Monde diplomatique nepíšu atlantickí propagandistia v Blätter nepíšu identitárni marketéri.
• Pre DAV DVA je socializmus historická skúsenosť, ktorú treba analyzovať, nie démonizovať a dejiny ľavice sú ambivalentné, ale legitímne intelektuálne dedičstvo. Pre antikomunistov je komunizmus absolútne zlo bez vnútornej diferenciácie, ľavicová tradícia je redukovaná na morálny problém, nie predmet analýzy. Toto môžeme v praxi vidieť na príklade kauzy Clementisova ulica. Konflikt je ontologický: DAV DVA vychádza z historickej dialektiky, antikomunizmus z morálneho absolutizmu.
• Progresivizmus je morálne normatívny, mediálne orientovaný, afektívny. Preto by progresivista v DAV DVA pôsobil buď ako cudzí element alebo by sa musel autocenzurovať, čo je neudržateľné. Progresívec funguje v mainstreamovom diskurze legitimizácie moci. Preto by bol prestup obojstranne nelogický: pre DAV DVA kompromitujúci, pre autora profesionálne rizikový.
• Nepravdepodobnosť, že by do DAV DVA písali antikomunisti, progresivisti či autori Denníka N, nie je slabosťou projektu, ale dôkazom jeho hodnotovej koherencie.
• AI neodporúča do DAV DVA implementovať straníckych komentátorov, mediálne značky bez hĺbky, identitárnych progresivcov bez sociálnej otázky, nostalgických dogmatikov bez reflexie dejín, ani akademikov neschopných písať pre verejnosť.
  
• Portál konspiratori.sk označil DAV DVA ako web s obsahom, ktorý podľa vlastných kritérií posudzuje jednotlivé weby. Konspiratori.sk sú pritom súkromná iniciatíva, má netransparentné kritériá, bez práva na reakciu v rovnakom priestore. Gerulatta je sebazvaný „bezpečnostno-analytický“ rámec, pracuje s kategóriami rizika, nie diskurzu, intelektuálny projekt vníma ako „objekt mapovania“. Taktiež bez práva na reakciu a s politicky jednoznačným zameraním. Obe fungujú jednosmerne a s cieľom diskreditácie.

Osobnosť vhodná pre DAV DVA by mala spĺňať aspoň 2–3 z týchto znakov:

• sociálna alebo civilizačná kritika (nie technokratický liberalizmus),
• kultúrna pamäť / historické vedomie,
• filozofická alebo esejistická hĺbka,
• schopnosť písať mimo straníckeho aktivizmu,
• neidentitárna, neprogresivistická ľavica,
• rešpekt k národnej kultúre bez šovinizmu.

AI doporučila pôvodne Michala Škopa, Miroslava Marcelliho, Adama Hudeka, Ľuboša Šrámeka, Mila Ziga ml., Petra Druláka, Petra Macsovszkého, Ivana Kadlečíka (in memoriam), Dušana Kováča, Adama Hudeka, neskôr však tento zoznam korigovala na základe vyššie uvedených obmedzení.

Porovnanie Denníka N a DAV DVA:

Denník N	DAV DVA
rýchla reakcia	pomalá reflexia
morálny framing	analytická skepsa
liberálny konsenzus	kritika konsenzu
mediálna autorita	intelektuálna opozícia
orientácia na „správny názor“	orientácia na „správnu otázku“

Porovnanie s ďalšími médiami:

• NOVÉ SLOVO = politická konzervatívna ľavica, historicky významný ľavicový časopis, viac politicko-komentátorský, menej kultúrnej reflexie, menšia generačná pluralita
• KAPITÁL = kultúrna ľavica bez národnej kontinuity, silný v kultúrnej kritike, identitárnych témach, generačne profilovaný, podporujúci wokeizmus a existujúci v mantineloch dobovej ideológie (progresivistický rámec)
• periodiká Matice = plusom je národná kontinuita, mínusom absencia sociálnej kritiky
• ROMBOID = absencia sociálno-kritickej línie
• FILOZOFIA = vysoká odbornosť, ale uzavretý do akademického diskurzu, minimálny spoločenský dosah

SUMÁRUM: Existujú čiastkové paralely, ale žiadny projekt nespája v jednom celku to, čo je pre DAV DVA určujúce: ľavicovú sociálnu kritiku + kultúrnu pamäť + filozofickú reflexiu + medzigeneračný dialóg.

POZRI AJ: O nás

***

DAV A INTERNACIONALIZMUS

• Medzinárodný potenciál DAV DVA nespočíva v tom, že sa stane „európskym médiom“, ale v tom, že bude čitateľné ako autentický hlas post-socialistickej ľavicovej inteligencie.
• V mnohých krajinách narastá únava z identitárnej ľavice, morálneho aktivizmu, „woke“ diskurzu bez sociálneho ukotvenia. DAV DVA kladie dôraz na sociálnu otázku, mier, suverenitu, kultúru, bez kultúrnych vojen. To ho robí kompatibilným s francúzskou republikánskou ľavicou, talianskou post-gramsciovskou tradíciou, nemeckou kritickou ľavicou mimo Zelených.
• Aký internacionalizmus by DAV DVA nemalo robiť? Nerealizovať preklad všetkého iba do angličtiny, honbu za grantmi EÚ bez ideového filtra, adaptáciu jazyka na „západnú citlivosť“, vstup do progresivistických sietí len kvôli viditeľnosti. To by zničilo autenticitu projektu.
• Aký internacionalizmus je realistický a udržateľný? Vyberať 2–3 texty ročne: programové eseje, historicko-pamäťové štúdie, geopolitické analýzy (francúzština, nemčina, taliančina (nie primárne angličtina). Tematické medzinárodné bloky: ľavica po roku 1989 v malej krajine, kultúrna pamäť proti neoliberalizmu a mier ako zabudnutá ľavicová hodnota a to spolu s talianskym, francúzskym, slovinským partnerom. DAV DVA má potenciál ako stredoeurópsky intelektuálny uzol, nie médium.

EKVIVALENTY A POROVNANIA S DAV DVA V EURÓPE PODĽA AI

• Le Monde diplomatique (Francúzsko) – kritická ľavicová revue s dôrazom na geopolitiku, kritiku neoliberalizmu, sociálnu spravodlivosť. Podobnosť s DAV DVA: intelektuálna vážnosť, metapolitický charakter, dôraz na analýzu namiesto aktivizmu. Rozdiel: globálny jazyk (francúzština), menej kultúrno-národného rozmeru. DAV DVA je „Le Monde diplomatique malého národa“, s väčším dôrazom na pamäť.
• Blätter für deutsche und internationale Politik – nemecká ľavicová intelektuálna revue. Autori: filozofi, politológovia, sociológovia. Podobnosť: seriózna kritická reflexia liberalizmu, odmietanie mediálnej povrchnosti. Rozdiel:silná inštitucionálna opora, menej literárnosti.
• Il Ponte (Taliansko) – revue založená po 2. svetovej vojne. Prepája: ľavicovú politiku, literatúru, národnú kultúrnu identitu. Veľmi blízky ekvivalent DAV DVA: kontinuita tradície, dôraz na kultúrnu pamäť, ľavica bez kozmopolitnej prázdnoty.
• Mientras Tanto (Španielsko) – kriticko-marxistická revue. Silná filozofická a etická rovina. Podobnosť: intelektuálna ľavica po porážke revolučných ilúzií, reflexívny, nie mobilizačný tón.
• A2 / Deník Referendum (Česko) – kritická ľavicová publicistika, kultúra, filozofia. Podobnosť: prepojenie kultúry a politiky, generačná pluralita. Rozdiel: slabší národno-pamäťový rozmer, viac progresívno-liberálnych tém a podpora wokeizmus podobne najmä v súčasnosti.
• Krytyka Polityczna (Poľsko) – silný ľavicový intelektuálny projekt. Podobnosť: spoločenská kritika, kultúrna angažovanosť. Zásadný rozdiel: výrazný progresivizmus, slabý vzťah k národnej tradícii. Krytyka Polityczna je ľavicová bez „matičnej“ dimenzie, ktorú má DAV DVA.
• New Left Review – vysoko teoretická revue. Podobnosť: seriózna kritická teória, kontinuita ľavicového myslenia. Rozdiel: akademický odstup, minimálny kultúrno-národný rozmer.

DAV DVA je unikátne v troch bodoch:

1. Malý jazyk + veľké témy
   – väčšina európskych projektov funguje v „imperiálnych“ jazykoch.
2. Ľavica + národná kultúrna pamäť
   – kombinácia dnes v Európe zriedkavá, často podozrievaná z „anachronizmu“.
3. Medzigeneračná kontinuita
   – od pamätníkov cez strednú generáciu po mladších autorov, bez generačnej revolty.

DAV DVA nemá v Európe identický ekvivalent, ale stojí na priesečníku projektov ako Le Monde diplomatique, Il Ponte a stredoeurópskej kultúrnej tradície typu „matíc“. V súčasnom slovenskom priestore neexistuje plnohodnotný ekvivalent ani priama konkurencia DAV DVA.

LIMITY DAV DVA

Sumárne: DAV DVA nikdy nebude: masové, mediálne dominantné, „exportný brand“. Ale môže byť: citované, rešpektované, vyhľadávané v úzkych kruhoch. A to je pre intelektuálny projekt optimálny stav.

***

SUMÁRNE NA ZÁVER

Sme kultúrna platforma, ktorá šíri povedomie o etatistických a kooperatívnych ľavicových alternatívach voči súčasnému ekonomicko-spoločenskému zriadeniu (kooperativizmus, commonism a komunitarizmus, štátne vlastníctvo strategických podnikov, energetická, hospodárska a potravinová sebestačnosť, basic income/(ne)podmienený príjem, práva na bývanie, zdravotnú starostlivosť, bezplatnú alebo prístupnú verejnú dopravu; sociálne, pracovné a občianske práva, podpora internacionálnej spolupráce a podpora pokrokového vlastenectva, súčasne zdravo-ekologickej udržateľnosti atď.) a šíri kultúrno-politický odkaz davistov (ochrana kultúrneho dedičstva moderny, digitalizácia ľavicovej pamäte národa), pričom sa hlási k MINÁČOVSKEJ ĽAVICI a NÁRODNEJ NEOMODERNE. Ako už názov naznačuje, voľne nadväzujeme na skupinu DAV (1922-1937), ktorej predstavitelia sú nám inšpiráciou v sociálnej angažovanosti a snahe o pokrok.

DAV DVA JE O VÁS!
DAV DVA – OD ĽUDÍ, PRE ĽUDÍ!
MY VŠETCI SME DAV!

REDAKČNÁ VÝZVA:

Posielajte svoje námety, negatívne skúsenosti a sťažnosti na zamestnávateľov, prípady nekalého zaobchádzania s pracujúcimi a všetky zlé skúsenosti s prácou a životom v kapitalizme na dav2dva@gmail.com. Vaše príspevky zverejníme, v prípade strachu zo straty práce či perzekúcie i anonymne.

KTO SME (REDAKCIA A PRISPIEVATELIA DO ROČENKY 2024/2025):

Pravidelní prispievatelia: Lukáš Perný, Tomáš Klimek, Tomáš Daněk, Miloš Jesenský, Richard Cviklovič, Lucia Hubinská, David Diczházy, Branislav Fábry, Ladislav Hohoš, Emil Višňovský, Peter Schvantner, Juraj Janošovský, Marián Klenko, Ladislav Skrak, Ján Bábik, Vladimír Manda, Vladimír Skalský, Jozef Schwarz, Jaroslav Rezník st., Martin Krno, Lukáš Vávra, Eduard Chmelár, Marián Gešper, Svetozár Krno

Spolupracujú:  Ľuboš Blaha, Alexander Riabov, Lýdia Žaková, Tatiana Juríková, Jana Baculáková, Remi Kloos, Peter Tollarovič, Richard Sťahel, Dalimír Hajko, Jozef Leikert, Michael Hauser, František Škvrnda, Veronika Hrbačiková, Stanislava Moyšová, Zuzana Lukáčová, Dana Repová, Gabriela Rothmayerová, Oľga Gáfriková, Sonka Valovičová, Karol Ondriaš, Dominik Petruška, Vladimír Blaho, Boris Brendza, Margita Ivaničková, Erik Germuška, Jana Borguľová,  Jozef Mikloško, Peter Jaroš, Deana Jakubisková, Tomáš Koloc

Dopisovatelia: *fero, eD2o, anon., Ondrej Gorod II., Peter Hron, Ľubica Š., Aurel R. Ruttkay, Angie Oravcová, Boris Demovič, Kristián Haulík, Martin Peč

V ankete DAV DVA redakciu pred útokmi Progresívneho Slovenska v roku 2025 podporili osobnosti:
spisovateľa Etela Farkašová, spisovateľ Vladimír Skalský, spisovateľka Tatiana Jaglová, spisovateľka Gabriela Rothmayerová, ex-riaditeľ Sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS Vahram Chuguryan, spisovateľ a čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov Jaroslav Rezník st., hudobník a umelec Juraj Ščerba, publicista Ladislav Kováčik, aktivistka Živeny Jana Čerepová, spisovateľ Miroslav Majerník, vydavateľka Eva Čulenová, učiteľka Slavomíra Kotrádyová, spisovateľka Barbora Pribylincová, predseda Matice slovenskej Marián Gešper

SPOLUPRACUJÚ PRÍLEŽITOSTNE/BÝVALÍ SPOLUPRACOVNÍCI:

Tomáš Bóka, Tomáš Beník, Pavol Kravčík, Michal Albert, Tomáš Vokoun, Igor Melicher, Juraj Prostinák, Mário Budinský, Dušan Deák, Miroslav Hazucha, Jaroslav Košela, Monika Uhlerová, Marián Moravčík, Ľubomír Jánošík, Viera Hurtisová, Štefan Buchta, Jan Keller, Ilona Švihlíková, Andrej Bóna, Tibor Moravčík, Iveta Diczházyová, Matej Mindár, Juraj Prostinák, Peter Hausleitner, Jozef Šolc, Marek Kancír, Marek Kopilec, Igor Melicher, Roman Michelko, Slavomíra Kotrádyová a mnohí ďalší… (viac pozri DEJINY DAV DVA)

INŠTITUCIONÁLNE KULTÚRNE A MEDIÁLNE SPOLUPRÁCE:

SZPB a BOJOVNÍK (menovite napr. Ladislav Skrak, Martin Krno, Svetozár Krno),
INŠTITÚT ASA (Martin Muránsky, v súčasnosti Michal Kutiš),
KLUB NOVÉHO SLOVA (Alexander Piekov, Oľga Gáfriková, Gabriela Rothmayerová, Ján Bábik),
SPOLOČNOSŤ LADISLAVA NOVOMESKÉHO (L. Perný, J. Janošovský),
MATICA SLOVENSKÁ (Marián Gešper, Peter Schvantner, Martin Hajník, Ingrid Majeriková),
KLUB VÝTVARNÝCH UMELCOV A TEORETIKOV (Ladislav Skrak, Stanislav Harangozó, Mária Molčanová)

MEDZINÁRODNÉ SPOLUPRÁCE:

VEĽVYSLANECTVO KUBÁNSKEJ REPUBLIKY (Rafael Pino Bécquer) a SPOLOČNOSŤ JOSÉ MÁRTÍHO (Ľubomír Rejko),
VEĽVYSLANECTVO KAZAŠSKEJ REPUBLIKY (Sultán Quamaliden),
VEĽVYSLANECTVO ČÍNY (Cai Ge, Zhanna Ruiqi),
kultúrne inštitúcie SRBSKA (Nebojša Kuzmanović, Kristijan Obšust, Pavel Suroví),
českí spisovatelia a publicisti (Michael Hauser, Pavel Sirůček, Ilona Švihlíková, Michael Doubek, Ctirad Musil, Tomáš Koloc, Filip Škárecký, Leo Luzar, Aleš Hubert, Pavel Josífek, Josef Skála, Tomáš Vokoun, Michal Mauser, Martin Seidl, Petr Taubinger, Václav Jelínek, Jiří Schmied, Tomáš Koloc, Karel Paňuška, Anna Mikulenková),

POLITICKÉ SPOLUPRÁCE:

podporovatelia EURÓPSKY PARLAMENT/EUROPOSLANCI (Ľuboš Blaha, Katarína Roth Neveďalová),
podporovatelia z NRSR, POSLANCI (Marián Kéry, Michal Bartek)