štvrtok, 18. augusta 2016

Z denníka opatrovateľky - 3 Básničky od čitateľky

Pribelsdorf


Vzduch trblietavý od horúčavy

a obloha modrá ako nevädza

pod oknom kukurice lány

a mucha čo stále dobiedza

balkón posiaty muškátmi

v tom Bohom zabudnutom kraji,

štekot psov a škrek páva
čo prichádza kdesi z diali,

v plote zakvačené slepé mača
a obloha plná hviezd,
 nad ránom štebotajúce vtáča,
zostane už len spomienkou
na ďalšiu z mojich ciest.
Na leto ako vystrihnuté z pohľadnice
čo opantalo tento kraj,
na slnkom ošľahnuté líce....
Tak zbohom Osterreich,
dosť bolo smútku a nostalgie
za všetkým dávno strateným,
to cudzie leto chladné mi je,
veď ja sem predsa nepatrím.

Tettnang

Sediaci mĺkvy starček na priedomí,
na stole šálka kávy a starý album
spomienky na zlé časy z vojny....

Záhrada plná ruží
v diaľke pasúce sa kone
a stará jabloň,čo nerodí už
no túžiš sa schúliť do jej tône...

Takto má osud vábi,zamotává
do svojich sietí z pavučín
darmo sa bránim,kričím
veď poznám svoje práva
život má už len čosi naučil....

Mámivá idyla šíriaca sa vôňa ruží
a starý dom v ktorom už len ticho prebýva,
no moje srdce,plače,túži.....
Zakuknúť nad vrcholky stromov,
pozrieť sa na chvíľu tam,
kde je môj nešťastný,
no predsa tak sladký domov.



Zbohom Bad Säckingen

Sedím na terase kaviarne cudzieho mesta.
Už som ako bludný Holanďan,
kam povedie ďalšia moja cesta
a aký Boh má so mnou zasa plán.
Hallo ich zahle!Zavolám čašníčku
zaplatím účet a idem ďalej.

Blúdim ulicami mestečka Bad Säckingen.
Míňam neznámych ľudí
a moja nepokojná myseľ
so mnou blúdi, ako vlastný tieň.

Osamelá ako v plote kôl,
kvapka v mori,
morský vlk čo dávno zabudol
v ktorom prístave to vlastne bol,
tulák,nechcený a chorý...
Blúdiaci Holanďan
čo hľadá pokoj duše,
osamelý koník,čo cestou-necestou
kluše sám.

Kráčam vedľa modravej rieky
s názvom Rhein.
Dreveného mosta s muškátmi
na oknách, ktorými už roky
sa pýši tento kraj.

Míňam tancujúcich turistov
na výletnéj lodi
na brehu trubkára
čo za pár šupov chodí
nemecké šlágre vyhrávať.

Zamávam Švajčiarom
na tej druhej strane
pozdravím aj čajky
večne utárané.

Tak zbohom Bad Säckingen
neber to osobne
keď už viac neprídem.
Nie je mi súdené
stáť na jednom mieste
bol si len míľnikom
na mojej nekonečnej ceste.



Autorka: Dagmar Gregová

1 komentár :