streda, 27. júla 2016

Úloha umenia podľa vedeckého komunizmu

Veža Tretej internacionály súdruha Tatlina
Tatlin:Veža III. internacionál.,evolo.us
Ako odpovedá kniha Vedecký komunizmus na úlohu umenia a literatúry v komunistickej spoločnosti? Text uverejňujeme bez komentárov aby vynikla jeho nadčasovosť (pochádza zo začiatka 70. rokov) a aby ste si mohli urobiť vlastný názor o tomto koncepte



Zodpovednosť umelca, šľachtenie ducha, výchova k pravde a kráse 
Cieľom umenia je obohatiť duchovný život človeka. Toto zvyšuje zodpovednosť umelca a úlohu umenia ako dôležitej formy spoločenského vedomia. Vedecké objavy a zmeny, ktoré prebiehajú v spoločenskom živote, rozširujú hranice umeleckého poznania a zobrazenia sveta, čo vytvára nové možnosti emocionálno-estetického pôsobenia umenia na človeka. Umenie, ktoré v umeleckých obrazoch pravdivo odzrkadľuje svet, rozširuje životné skúsenosti človeka, formuje jeho charakter a svetonázor, upevňuje jeho ušľachtilé vlastnosti. Pokrokové umenie pomáha ľudom poznať život, prináša im estetické zážitky. Je mohutnou zbraňou ideologického boja, vychováva človeka pravdou a krásou umeleckých obrazov. Literatúra sa nazýva "zrkadlom človeka". Toto označenie možno v podstate rozšíriť na všetky druhy umenia, pretože stredobodom ich pozornosti je človek a jeho vzťah ku skutočnosti, k spoločnosti. Umenie vstupuje do duchovného života spoločnosti ako jeho zvláštna, nenahraditeľná súčasť. Od úrovne rozvoja umenia vo veľkej miere závisí plnosť a krása vnútorného sveta človeka, formovanie jeho svetonázoru a morálneho profilu.
Umenie slúži ľudu
Mikuláš Galanda: Gajdoš:1936 - 1937
Lenin zdôrazňoval, že s vydobytím moc sa pracujúcim súčasne priznáva aj práva na umenie. Poukazoval na nevyhnutnosť zavedenia širokého ľudového vzdelávania, na základe ktorého musí vyrásť skutočne nové, veľké komunistické umenie. V komunizme si ľud nielen osvojuje a preberá pokrokovú kultúru predchádzajúcich epoch, ale zároveň tvorí, znásobuje jej bohatstvo. Voľný čas ľudia využívajú na oddych a na spoločenskú činnosť, vzdelávanie, vytváranie duchovných hodnôt. Marx napísal, že ani v komunizme nemôže každý človek nahradiť Rafaela, no v spoločnosti budúcnosti "každý v kom sa skrýva Rafael", bude mať možnosť nehatene a slobodne rozvíjať svoje schopnosti. Umelecké prvky sa stanú súčasťou života, obohatia prácu, skrášlia životné prostredie, zušľachtia človeka. Podľa Marxových slov človek tvorí "podľa zákonov krásna." Panstvo súkromnovlastníckych vzťahov v kapitalizme potláča a mrzačí estetické prvky v práci a v živote človeka.
Kultúrny dom, jeden z mnohých,
ktoré sa počas ČSSR budovali spolu
s osvetovými centrami, knižnicami
a kinami naprieč mestami a dedinami
v ČSSR s cieľom rozširovať kultúru,
umenie, tvorivosť a preklenúť rozdiel
medzi mestom adedinou
Tvorivá práca v socialistickej spoločnosti má bohatý duchovný a estetický obsah. Potvrdzujú sa v ňom  pokrokové predstavy o kráse, životnom štýle i v duchovnom svete človeka, vypestováva sa dobrý vkus. Víťazstvo kultúrnej revolúcie a účasť ľudu v uvedomelej tvorbe nových foriem života odhaľujú nevyčerpateľné možnosti estetickej výchovy más. Pri prechode ku komunizmu nadobudne ešte väčší význam. Členovia spoločnosti budú schopní príjmať umelecké diela  v celom ich estetickom bohatstve, ich vplyv prebudí tvorcu a umelca v každom človeku.

Rozvoj kultúry národa nastáva masovým rozvojom ľudovej umeleckej tvorivosti, ktorá objavuje nové talenty v rôznych odvetviach umenia. Ten, kto sa naučí zachádzať so štetcom vo výtvarnom krúžku, nemusí sa stať umelcom, ale dokáže lepšie pochopiť okolitý svet, lepšie sa v ňom rozvinie zmysel pre farbu a tvar, jeho predstavy o svete budú jasnejšie a bohatšie. "Profesionálne" umenie ako zvláštny, trvalý druh činnosti určitých ľudí sa, samozrejme, zachováva aj v komunizme, pretože služba umenia si vyžaduje špeciálnu prípravu a rozvoj prirodzených schopností, každodenné zdokonaľovanie majstrovstva. Stále aktívnejší vzťah ľudovej umeleckej tvorivosti más a "profesionálneho" umenia obohatí obsah umeleckej pokladnice spoločnosti.
Extrémny príklad úpadkovej buržoáznej
kultúrytzv. reality šou z
produkcie korporácie J&T 
Buržoázni ideológovia tvrdia, že ľud nie je schopný vnímať ozajstnú kultúru v celej jej zložitosti. Tým sa pokúšajú ospravedlniť zjednodušovanie a vulgarizovanie hodnôt duchovného života v "módnych" románoch a filmoch, v sochárstve, v maliarstve, v časopisoch, v knihách a v televíznom vysielaní. V kapitalizme sa znižuje úroveň kultúry. No nie preto, že sa masove šíri, ale preto, že slúži komerčnými záujmom reakčnej ideológie, preto, že sa zrieka progresívnych duchovných úloh, k umeniu pristupuje len ako k prostriedku zábavy. Kríza buržoáznej kultúry sa často prejavuje aj v tvorbe subjektívne čestných umelcov, ktorí bezradne stoja pred zložitosťou a protirečivosťou súčasného buržoázneho sveta, v ktorom je rýchli pokrok technicky sprevádzaný duchovným ochudobňovaním a morálnym útlakom osobnosti. V dielach týchto umelcov človek zostáva osamotený, smutný a nešťastný, alebo naopak, stáva sa krutým ziskuchtivým egoistom. Buržoázne umenie zobrazuje dravčie zákony súkromnovlastníckeho sveta ako všeobecné zákony spoločnosti a deformácie kapitalistickej spoločnosti, ako vyjadrenie odvekej zločinnosti ľudskej prirodzenosti. Takéto umenie, ktoré hlása nespravodlivé, pesimistické idey o večnom chaose spoločenských vzťahov, rozosieva pocit zúfalstva, rozširuje nedôveru v premenu sveta na spravodlivých a humánnych princípoch.
Film Statočný zlodej (1958) na motív
divadelnej hry Bukovčan-Stodola, ktorý
odhaľuje podstatu kapitalizmu
v 1. Československej republike
Umenie socialistickej spoločnosti stavia proti ideológii rozkladu a pesimizmu optimistickú koncepciu sveta a človeka. Naobchádza reálnu zložitosť a protirečenia súčasného sveta, no odhaľuje perspektívy, vštepuje človeku vieru v jeho sily, oduševňuje ho v boji za  zavedenie nových ideálov do života. Človek odchovaný komunizmom, formovaný dneškom, sa nemôže zmieriť s banálnosťou, primitivizmom, formalistickou úbohosťou. Skutočná hodnota a krása človeka spočíva v obetavom boji za vznášanie ideálov komunizmu do života, v uvedomelosti a v čistote medziľudských vzťahov. V estetickom ideále vyjadruje spoločnosť svoje predstavy o krásne. Svetlo komunistických ideálov zaženie všetky mraky, ktoré ešte existujú vo vedomí jednotlivcov. 
Bolo by však vulgarizáciou redukovať celý umelecký život západných kapitalistických krajín na zvrátenosť a ohyzdnosť. Aj v tých krajinách vznikali vysoko duchovné hodnoty. Stačí pripomenúť diela T. Dreisera, E. Hemmingwaya, J. Galsworthyho, T. Manna, R. Lee Frosta a mnohých iných spisovateľov, vydarené filmy, divadelné predstavenia o obrazy.
Chaplin ako kritik kapitalizmu,
Moderná doba (1936)
Najlepšie diela zahraničného umenia našej doby sú preniknuté myšlienkou zavrhovania buržoáznych vzťahov, egoistickej psychológie, národnej obmedzenosti. Hlboké revolučné procesy v krajinách Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky zrodili vynikajúcich umelcov; v ich dielach zvučí hlas, burcujúci za nový život ľudu. Osobitne veľký význam má dnes leninská kritika buržoázno-idealistických predstáv o "jednotńej" kultúre buržoáznej spoločnosti. V podmienkach panstva a vykorisťovateľských tried v rámci každej národnej kultúry prebieha nezmieriteľný boj medzi kultúrou reakčnou a silnejúcimi, rastúcimi prvkami demokratickej a socialistickej kultúry. V tomto boji sa rodia vynikajúce diela demokratickej a socialistickej kultúry. Tvorba majstrov ako sú Rolland, Barbusse, Andreson Nexo, predstavuje slávu a pýchu svetového umenia. Vzrastajúci vplyv socialistických ideí na celom svete sa odrzkadľuje aj v umení. Robotnícka trieda kapitalistických krajín zjednocovaním pokrokových síl vplýva na rozvoj národných kultúr,. Idey komunizmu sa stali dôležitými hybnými silami kultúrneho života ľudstva. Iba marxisticko-leninský svetonázor je pevnými ideovým základom tvorby umelca, pomáha mu dosiahnuť jednotu internacionálneho a národného, udržovať styky s inými kultúrami, ktoré prispievajú k duchovnému rozvoju ľudstva. Umenie socialistickej spoločnosti je preniknuté optimizmom a životaschopnými ideami. Je povolené stať sa zdrojom radosti a nadšenie miliónov ľudí, vyjadrovať ich vôľu, myšlienky, city, ideovo ich obohacovať a mravne vychovávať. Lenin vyzýval k spätosti literárnych diel s revolučným hnutím, s bojom za socializmus. Bol nekompromisný voči tzv. "literárnej ochrane" antisocialistických ideí, proti vnášaniu reakčných názorov do umenia pomocou módnych fráz, proti pokusom formalisticky, umele zakrývať nedostatky obsahu, vystupoval proti vulgarizácii a subjektivizmu v hodnotení umeleckých diel. 



Shostakovich: Symphony No 11 "the 1905 Revolution" 


https://www.youtube.com/watch?v=MbG_91drkL4

The Manchester South Symphony Orchestra (MSSO) performing Shostakovich



"Strana" hovorí sa v Tézach ÚV KSSZ k 100. výročiu narodeni V. I. Lenina, "vždy skúmala duchovnú tvorbu socialistickej spoločnosti ako neoddeliteľnú súčasť všestraníckeho a všeproletárskeho diela." Komunistická strana riadi rozvoj umenia, podporuje všetko pokrokové, čestné a tvorivé, opiera sa o najlepšie sily, pomýleným pomáha prekonávať nesprávne tendencie. Správne stranícke vedenie nepoužíva administratívne metódy a svojvoľné rozhodnutia, odmieta uplatňovanie subjektívneho vkusu a subjektívne hodnotenia. Viesť, to predovšetkým znamená nadchnúť sa veľkosťou a krásou ideálov strany, na principiálnom základe zjednotiť umelcov pre riešenie všeobecných úloh, bojovať proti nesprávnym vplyvom a tendenciám v umeleckej tvorbe, ktoré odvádzajú umenie z jedinej správnej cesty - slúžiť ľudu. Strana hodnotí kultúru z triednych pozícií a riadi sa princípom straníckosti literatúry a umenia. Strana vyzbrojuje umeleckú inteligenciu, aby pochopila zákony a perspektívy rozvoja spoločnosti, vyzýva ju k dôkladnému vystihnutiu životnej pravdy, k upevneniu svojho vzťahu k ľudu. Všestranne podporuje literatúru a umenie, ktoré upevňuje vieru v socialistické ideály a zároveň bojuje proti prejavom nepriateľskej ideológie. Pravdivo a vysoko umelecky zobraziť bohatstvo a rozmanitosť skutočnosti, oduševnene budovať to, čo je nové, skutočne komunistické a odhaľovať všetko čo stojí v
 J. V. Vučetič a N. V. Nikitin: "Matka vlasť volá",
monumentálna socha, pamätník bitky o Stalingrad
ceste k progresívnemu rozvoju spoločnosti, to sú ušľachtilé úlohy sovietskeho umenia. Na príkladoch vynikajúcich ľudí, na ich skúsenostiach zo života a boja, zoceľuje literatúra a umenie um a srdcia pokolení. Umenie je aktívnou silou v boji proti starému. Je schopné ostro, s veľkou presvedčivosťou bičovať byrokratizmus, ťažkopádnosť a bezohľadnosť k ľuďom, odsudzuje črty, ktoré sú nepriateľské socialistickej spoločnosti, likviduje prežitky minulosti a ich nositeľov, odhaľuje duchovnú plytkosť prežitkov, mobilizuje do boja proti nim. "Najdôležitejšie úlohy v rozvoji literatúry a umenia sú," hovorí sa v programe KSSZ "upevňovať ich spojenie sa životom ľudu, pravdivé a vysoko-umelecké odrážanie bohatstva a mnohotvárnosti socialistickej spoločnosti, oduševňovanie a jasné reprodukovanie nového, skutočne komunistického a likvidovanie všetkého, čo prekáža spoločenskému pohybu vpred." Sovietskemu umeniu, ktoré odráža život v jeho úplnosti, v boji i v prekonávaní ťažkostí, v ostrých konfliktoch i v dramatických situáciách, je cudzia bezradnosť pred zložitosťou života, ako aj meštiacke sebauspokojenie. Vidí a umelecky spracúva zárodky nového v každodennej skutočnosti, poukazuje na krásu sveta, v ktorom žijeme, na veľké ciele a ideály novej spoločnosti. Skrášľovať skutočnosť je veľmi ľahké a vybrať zo života negatívne javy a zveličovať ich tiež nie je ťažké. No vidieť život zo všetkých jeho stránok, vidieť všetky jeho protirečivé tendencie a rozpory, vytvárať široký umelecký, jasný a pravdivý obraz života, to dokáže skutočne len talent. V správe o činnosti ÚV KSSZ XXIV. zjazdu sa hovorí, že niektorí spisovatelia sa pokúšali redukovať mnohotvárnu socialistickú skutočnosť na problémy, ktoré nenávratne patria minulosti, očo sa zaslúžila strana prekonávaním pozostatkov kultu osobnosti. Druhou krajnosťou, ktorá je rozšírená medzi niektorými spisovateľmi, sú pokusy prikrášľovať minulosť, ktorú strana rozhodne a principiálne kritizovala, pokusy zafixovať predstavy a názory, ktoré sú v rozpore so všetkým novými, tvorivým, čo strana vniesla do svojej praktickej a teoretickej činnosti.
Iľja Jefimovič Repin, Burlaci
na Volge, 1870 - 1873
"V skutočnosti išlo v oboch prípadoch o snahu znížiť význam toho, čo už strana a ľud vykonali, odviesť pozornosť od problémov súčasného života, od konštruktívnej línie strany a tvorivých činov sovietskych ľudí." V boji za komunizmus dosahuje umelec skutočnú slobodu tvorby. Jej základom je hlboké pochopenie zákonov rozvoja prírody a spoločnosti, možnosť riadiť sa týmito zákonmi a presvedčenie, že slová i skutky každého slúžia ľudu, a nie "horným desaťtisícom" ako v buržoáznom umení, teda "miliónom pracujúcim", ktorí, ako hovoril Lenin, "predstavujú stranu, jej silu a jej budúcnosť." Jednotlivec sám nič nezmôže, ak nie je organicky spätý so spoločnosťou. "Slobodná vôla" izolovaná od pokrokových síl doby, kolísajúca zo strany na stranu náhodnými nárazmi vetra, je v podstate prejavom závislosti od škodlivých vplyvov buržoázneho sveta. Skutočná sloboda tvorby je sloboda budovania, sloboda uvedomelej tvorby, nezávislá od ponižujúceho vplyvu súkromného vlastníctva, sloboda realizácie tvorivej sily spisovateľa, výtvarníka, hudobného skladateľa v záujme spoločnosti, ľudu a pokroku. Tvorivá sila sa môže realizovať tým plnšie, čím pevnejšie je talent spätý s bohatstvom životného a ideového obsahu doby, čím všetrannejšie sú predstavy umelca o skutočnosti. Spoločnosť budujúca komunizmus dáva umelcovi skutočnú slobodu slúžiť humánnejšiemu i najkrajšiemu dielu v dejinách.


Úryvok  z kapitoly XXII. Duchovná kultúra socialistickej spoločnosti, s. 417-422

Učebnicu zostavili kolektívne: P. N. Fedosejev, V. G. Afanasiev, K. N. Brutenc, F. M. Burlackij, G. J. Glezerman, V. F. Gagoľov, V. V. Zakladin, V. T. Kalatchpanov, C. A. Stepanian, A. A. Sudarikov, L. N. Tolkunov, A. N. Jakovlev.
Jednotlivé kapitoly a ich časti napísali: S. T. Kaltachčian, A. M. Kovaľov, S. M. Kovaľov, J A. Krasin, V. G. Sinicyn, A. G. Charčov
Preklad: J Otajovič, M Fruhaofová, K. Marinková, Z. Hlávková, E. Sedláčková 

Vydalo nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1975
Z ruského originálu Naučnyj kommunizm, Moskva, 1974







Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára