utorok, 26. júla 2016

Rozhovor s novinárom Antonom Smataníkom

Prinášame vám náš prvý rozhovor. Je to rozhovor s novinárom, ktorý od nás dostal 10 otázok k súčasnej situácii a možnostiam jej zmeny. Prajeme príjemné čítanie a hlavne dúfame, že si z neho niečo pozitívne zoberiete. Rozhovor robil Marek Kopilec.

Čau Tono, už roky pôsobíš ako novinár. Prešiel si takmer celým spektrom od Zem & Vek, cez Slobodný vysielač, Parlamentné listy, Konzervatívny výber, Medzičas, Medzipriestor, Hlavné správy, Nie je to tak, časopismi Quark a Šifra, ale aj FB stránkami ako Spravodajská alternatíva či Pravda ťa oslobodí. Okrem toho si blogoval na SME, vieš z inej pozície ako funguje práca v Azete a Ringieri. Aký bol dôvod takejto fluktuácie?

Ahoj Marek. Dôvodom boli predovšetkým samotné „médiá“, či ich riadenie. Zo začiatku si človek svoju prácu pochopiteľne idealizuje, problémy bagatelizuje a benefity pre zákazníkov, v tomto prípade čitateľov, zveličuje. Vníma hlavne prínos, je motivovaný až premotivovaný. Časom si začne uvedomovať súvislosti, zistí nepekné tajomstvá, prezrie „hru“ a neostane mu nič iné, ako odísť. Sám či v menšine nedokáže veľa zmeniť a aj poctivá a úprimná snaha nakoniec vyjde nazmar. Niekedy ho však vyhodia pre škrty či nevidí perspektívu a nechce robiť amatérsku a bulvárnu prácu. V Azete som pôsobil ako IT-čkár, ale o tom ako fungujú jeho „médiá" som sa tiež niečo dozvedel. Pamätám si, ako raz kolega vstal - bolo to počas ukrajinskej občianskej vojny - a povedal, že už toho má dosť, že to sa fakt už ani nedá čítať a išiel „novinárom“ z Aktuality.sk o poschodie nižšie poriadne vynadať. :)

Po tomto všetkom bude aj ľudí zaujímať, aký je tvoj pohľad na slovenskú mediálnu scénu. Môžeš nám pokojne prezradiť aj pohľad na tú zahraničnú.

Biedny (smiech). Keď opomenieme strážne psy súčasného skomierajúceho NWO systému ako SME, .týždeň či Denník N, ku ktorým už ani nemá význam sa vyjadrovať, pretože viacerí vieme vopred odhadnúť čo, o čom a dokonca aj kedy napíšu, tak tu máme mainstream, bulvár a alternatívu. Mainstream Pravdy, Trendu, STV-čky, JOJ-ky, Markízy, TA3-jky, Hospodárskych novín atď. Obsah ako cez kopírak preberaný od seba navzájom či zo zahraničných médií, niekedy dokonca s nepodareným prekladom, poctivá žurnalistika minimálna, kvári ich politická korektnosť, oneskorenosť či amaterizmus. Bulvár nečítam, považujem ho za primitívnu a škodlivú kvázi zábavu plnú zjednodušení, odvádzania pozornosti, reklamy, urážok a osobných útokov. Alternatíva žiaľ z veľkej časti skočila na „špek“ Rusku a Putinovi, stali sa z nej užitoční idioti. Pracujúc zadarmo či za smiešne peniaze v prospech mocenských záujmov tentokrát nie západu, ale východu. Keď to zjednoduším, bojovali sme s jednou propagandou (americkou), teraz bojujeme s dvoma (aj s ruskou). Keby ľudia z alternatívy mali skutočne dostupné informácie, nehovoriac o tých z prvej ruky, troška sa zaoberali históriou a predovšetkým nekonali z hnevu a prvoplánovej túžby vrátiť úder, inými slovami boli dospelejšími, nikdy by nedošlo k takej devastácií pôvodne ušľachtilých a krásnych ideí. V zahraničí je situácia mierne odlišná, média v takej Veľkej Británii alebo Spojených štátoch síce klamú a zavádzajú ako tie naše, veď ide často o matky k nám exportovaných, ale musia to robiť sofistikovanejšie a jemnejšie. Sú iste profesionálnejšie a občas im unikne skutočne kvalitný článok. Washington Post, New York Times, Huffington Post, Russia TV, France 24, Haaretz, Bild, atď. Kedysi som ich čítal pravidelne, každý deň, mal som prehľad. Chomského analýzy médií boli veľmi presné už pred desaťročiami a jeho knihy odporúčam. U nás program dňa vytvára SME a Denník N.

Ako vnímaš, že sa tu vytvorilo nové médium ľudí z ľavého spektra, ktoré chce byť viac ľudové, dávať ľuďom možnosť uverejňovať svoje príbehy, problémy?

Som iste skôr ľavičiar než pravičiar, aj keď sa nerád politicky niekam začleňujem. Veľmi citlivo vnímam sociálnu nerovnosť, nespravodlivosť, biedu, útlak, poškodzovanie životného prostredia. Môže to byť fajn, pokiaľ sa bude držať aj zdravého sedliackeho rozumu, bude objektívne, pravdivé a spravodlivé. Kým nebude príliš pod niekoho kontrolou a vplyvom. Problém je, že k bežným občanom sa aj tak veľmi nedostane.

Čo by si odporučil jeho redaktorom a prípadne aj čitateľom tohto novovznikajúceho média?

Písať pravdu. Nebáť sa zložitých a konfliktných tém, nepodľahnúť šialenstvu menom návštevnosť / predajnosť, ktorej sa dnes všetko podriaďuje. Následne sa totiž z média stáva bulvár, snaží sa šokovať, klesá kvalita, pretože sa ide na kvantitu. Je to ťažké, ja viem, treba nájsť vhodný kompromis. Extra kvalitné a dlhé články žiaľ prečíta iba zlomok ľudí, avšak robiť krátke nahlúple správičky je opačný extrém. Značka sa buduje veľmi dlho a každý šrám ostane zapamätaný už naveky. Čitateľ neodpúšťa, nie zriedka vie o danej problematike dokonca viac. Treba sa zacieliť, nájsť svoje miesto a robiť poctivú prácu.

Už dlhšie si všímam prevahu mužov, ktorí riešia politiku, médiá, vôbec na alternatívnej scéne je to ešte vypuklejšie. Prečo sa podľa teba zapája do týchto debát tak málo žien a čo by ich podľa teba mohlo pritiahnuť?

Je to dané prirodzene, z nášho nastavenia. Zatiaľ, čo my muži riešime skutočne takmer všetko, ženy predovšetkým rodinu, domácnosť, partnera, zdravie. Niektoré to skúšali a bolo s nimi vybabrané. Chce to drsnú povahu. Väčšina je znechutená už na prvý pohľad a prevaha mužov im aj berie odvahu. Podľa mňa sa to veľmi zmeniť nedá a ani to nie je potrebné. Mužov viac zaujíma moc, sú dominantnejší, ženy nemajú takú potrebu, sú citlivejšie. Prostá psychológia. Buďme radi za tie, ktoré máme na zaujímavých pozíciách v politike, médiách, firmách a dúfajme, že ich bude zase o pár percent viac. Prospeje však, pokiaľ sa nestanú príliš mužskými, čo je často smutný proces prispôsobovania sa.

Prezradil si mi, že sa považuješ za „vyliečeného pravičiara“. Ako vyzerala táto tvoja cesta?

Áno, predovšetkým som pochopil vďaka realite, prostredníctvom vysokej školy a pracovného života, ako aj odbornej literatúry, že množstvo súčasnej ekonómie sú prekonané a veľmi zjednodušené modely a teórie. Nereflektujú našu podstatu, idú proti nej. Človek chce prirodzene pomáhať, zdieľať, opravovať či liečiť. Súčasné dominantné pravicové ideológie mu to nielen vyhovárajú, zakazujú, ale dokonca obracajú pohľad a z dobrého činu robia tzv. ekonomický hriech.
Niektorí extrémni pravičiari dnes robia komunistu dokonca aj z pápeža, čo je úplne chóre. A to sa iba rozhodol jemne kritizovať súčasný finančno-ekonomicko-politický systém. Čo je dobré pre nás, je často zlé pre ekonomiku. Dobré je pre nás, aby naše produkty vydržali čo najviac, aby sa dali lacno a rýchlo opraviť, aby sme si veci požičiavali a nie kupovali, aby sme software šírili a nie mali k nemu obmedzený prístup, liečili sa a nie dávkovali liekmi, aby sme sa riadili zrozumiteľnými dostupnými faktami, nie manipulatívnou re-klamou, podporovali svoje okolie a nie výrobcov z Číny či pestovateľov z Talianska, atď. Je to dobré pre nás, nie však pre veľký biznis. Ten potrebuje rast, spotrebu. Keby sme sa správali šetrne k sebe, k planéte na ktorej žijeme a ktorá je doslova znásilňovaná, keby sme používali len to, čo potrebujeme, a neboli zaplavení doslova tonami odpadu, predovšetkým vo forme zdraviu škodlivých potravín a elektroniky, ekonomika padne. Nech padne. Komu slúži a kto z nej má osoh v súčasnej podobe?

Aký je tvoj názor na ľavicové témy, napr. sociálnosť, kooperáciu či rôzne ľavicové prúdy a ako vnímaš konflikt medzi tým, čo vidíme v realite, a tým, čo proklamujú rôzne politické strany či osoby?

Chcel som požičiavať niektoré predmety zo svojich skromných súkromných zásob, prostredníctvom webových aplikácií, do ktorých som sa zaregistroval, ale občania našej krajiny nie sú naučení fungovať týmto spôsobom. Využívam však spolujazdy (možnosť odviezť sa spoločne autom), služby ako Couchsurfing (zdieľať nehnuteľnosť zadarmo) a Airbnb (zdieľať nehnuteľnosť za peniaze). Čiže podporujem nielen rečami, ale aj skutkami kooperáciu, snažím sa platiť priamo ľuďom tak, aby som obišiel rôzne parazitické elementy. Snažím sa byť „kamoš“, ponúkam a je mi ponúkané. Na ľavičiaroch mi chýba osobný príklad, často vodu kážu, ale víno pijú. Niet divu, že im následne ľudia neveria, nie sú hlúpi, vidia veľmi jasne ako žijú. Politické strany nemajú žiaľ príliš význam v systéme tak, ako funguje. Je veľmi malá šanca, že sa podarí práve cez veľkú politiku pohnúť výrazne ďalej. Žiadna skutočne ľavicová politická strana nemá šancu presadiť sa, spravili by z nej boľševizmus, komunizmus, totalitu, atď. Hlúpe nálepky.
Poslednú dobu čoraz viac koketujem s myšlienkami anarchizmu.
 
Ja v DAV/ teraz v úvode píšem o témach týkajúcich sa Zdrojovej ekonomiky, ktorej spoluautor Jacque Fresco získal nedávno v OSN cenu NOVUS. Ako RBE vnímaš?

V roku 2011 som sa prihlásil do Hnutia Zeitgeist, ktoré bolo veľmi úzko prepojené s Projektom Venus. Časom som sa od nich však mierne vzdialil. Stále som sympatizant, dnes ale vnímam niektoré veci inak. Vadil mi ten neľudský vedecký fanatizmus, miestami až vedecké náboženstvo a pohŕdanie históriou. Dúfam, že sa Projektu Venus podarí vybudovať prvý prototyp ich mesta budúcnosti, modelovo pôsobil skutočne impozantne. Nemusí byť najväčšie, ale malo by zarezonovať a spustiť mierny proces prenastavenia spoločnosti. Keď ľudia uvidia, že Frescova vízia je reálna a prínosná, pripoja sa sami, vzniknú ďalšie mestá.

Čo by sa podľa teba malo v slovenskej a tiež zahraničnej politike zmeniť? A ak niečo áno, čo by podľa teba preto mali urobiť ľudia?

To je veľmi široká otázka, zmeniť sa musí veľa. Ja som za osobné angažovanie sa v čo najväčšej miere, čo najväčšieho počtu ľudí. Polopriamu demokraciu, participatívne rozpočty, verejné zhromaždenia, hlasovania, referendá, odvolávania, imperatívne mandáty, zverejňovanie informácií, diskusie, atď. Ľudia by mali prestať hrať hru elít. Sabotovať parlamentnú demokraciu pasívne aj aktívne. Na začiatok stačí úplne pasívna sabotácia – ignorovať, porušovať, nerešpektovať, prekračovať, atď. A potom by mali na rad prísť drsnejšie aktívnejšie metódy, spôsoby a prostriedky, ku ktorým budú občania asi aj dotlačení. Ak budú vidieť, že sa vyplatí angažovať sa, keď uvidia zmysel a možnosť niečo zmeniť, budú tak konať. Pre mňa je pasívnou formou odporu aj minimalizmus, komunitarizmus, lokál patriotizmus, návrat k prírode, atď. Spoločnosť musí byť riadená v prospech občanov a nie navzdory občanom. Jednoznačne treba pouvažovať nad vystúpením z NATO a EÚ, vyštvať mimovládky, ktoré sú piatou kolónou (sú aj mnohé výnimky, to je jasné) a oživiť ideu zoskupenia V4, prípadne V5 či V6. Treba opäť získať kontrolu nad vlastnou krajinou, to je úplný základ.

K čomu smeruje tvoje konanie, aká je tvoja vízia lepšej spoločnosti, čo by si si prial a aké vidíš cesty k jej dosiahnutiu?

Fúha. Mojou víziou je spoločnosť, ktorá bude vzdelaná, múdra, slušná, vznešená, ambiciózna a uvedomelá. Založená na spájaní protikladov, kombináciách toho najlepšieho. Naplnená duchovnom bez fanatizmu a ovládania, technologická utópia bez sledovania a zneužívania, ekologicky nastavená bez potláčania prirodzeného a nevyhnutného, kolektívne uvažujúca bez obmedzovania individuality a slobody. Bude to chcieť buď menší zázrak alebo veľmi dlhý čas, kým sa k nej aspoň v malej miere dopracujeme. Cesta je rovnaká ako vždy, kultúrna evolúcia, poučenie sa z chýb minulosti, prekonať lenivosť a strach, neustále na sebe pracovať. Pozitívne je, keď niečo podobné človek dosahuje vo svojom okolí a ja sa musím pochváliť, že sa mi to už určitú dobu darí. Dokonca na úžasných ľudí narážam už tak povediac „náhodne“. Treba zakladať zdravé bunky spoločnosti, tie sa neskôr môžu spojiť a prežívajú veľmi dobre aj samé osebe. Viacerí iste vedia o čom hovorím :) Prial by som si, aby si ľudia uvedomili, že na to, aby dosiahli významnú pozitívnu zmenu, netreba vôbec veľa. Tak ako netreba veľa, aby mali šťastný život, či sa dotkli toho, čo nazývajú Bohom. Všetko je to v nás, stačí odomykať.

Ďakujem za rozhovor :) Prajem ti veľa šťastia a úspechov.

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára