pondelok, 25. júla 2016

Príklady ekonomickej demokracie zo sveta


Zdroj: http://www.newdemocracy.us/
Zopár príkladov zo sveta, aby ste vedeli, kde a ako fungujú družstvá či zamestnanecké samosprávy, a aby ste sa tým mohli inšpirovať pre vaše územie. Článok zostavili členovia skupiny DAV/, ktorí sú zároveň členmi OZ Centrum pre rozvoj ekonomickej demokracie: Ing. David Diczházy, Ing. Marek Kopilec a Bc. Tomáš Bóka


USA

Družstevníctvo v USA nám môže slúžiť ako príklad vo viacerých ohľadoch, niekedy v zlom, niekedy v dobrom. Plné hlasovacie právo, ktoré zamestnancom umožňuje demokraticky riadiť podnik a demokraticky participovať na zisku, potom takýto podnik fakticky mení na zamestnanecké družstvo. Toto právo totiž patrí medzi najdôležitejšie princípy družstevnej identity. Táto vec chýbala Weirtonským oceliarňam, čo ich dosť pochovalo, no dlhý čas dokázali fungovať aspoň na čiastočných družstevníckych princípoch.

Keď sa šéf firmy „Republic Windows and Doors“ v Chicagu snažil prepustiť zamestnancov, tak začali okupovať fabriku. Teraz ju vlastnia ako družstevnú samosprávu. S pomocou The Working World a s podporou kolegov z amerického družstevného hnutia, 30. mája 2012 Robles, Macklin a ďalších 22 kolegov založilo družstevnú samosprávu s názvom New Era Windows v štáte Illinois. A vyrábajú to, čo chceli stále vyrábať: kvalitné a cenovo dostupné okná.

V Clevelande integrovaná skupina zamestnaneckých samospráv, sčasti podporovaná kúpnou silou veľkých nemocníc a univerzít, sa ujala vedenia v lokálnej inštalácii solárnych panelov, službách "zelených" práčovní a prevádzkovaní komerčných hydrofónnych skleníkov, schopných vyprodukovať viac ako milión kusov šalátu za rok.

Firma Equal Exchange bola založená v roku 1986 s cieľom podporovať malých farmárov a takisto prepájať konzumentov a producentov prostredníctvom informovania, vzdelávania a vymieňania produktov cez svoje trhovisko. Je to alternatíva oproti tradičnému obchodnému modelu, ktorý favorizuje veľké plantáže, veľko-poľnohospodárov a nadnárodné korporácie. Firma od svojho založenia úspešne zapája neustále narastajúci počet malých farmárov, alternatívnych pestovateľov, ale aj neziskové (či dokonca náboženské) organizácie z celého sveta s podobnými zásadami a princípmi. Vo firme zameranej na výrobu kávy, čokolády, čajov a iných farmárskych produktov sa všetci zamestnanci cítia ako skutoční vlastníci. Táto zamestnanecká samospráva má viac ako 100 členov, pričom každý z nich disponuje rovnocenným hlasom pri spravovaní firmy. Vo firme veria, že nemôžu od seba a ostatných kolegov požadovať menej, ako požadujú od svojich partnerských fariem. Práve pre tento dôvod vybudovali svoju firmu na demokratických princípoch ako zamestnaneckú samosprávu. Koncept je jednoduchý: právo voliť - jeden hlas na člena, právo stať sa vedúcim, právo byť informovaný a právo vyjadriť svoj názor. Zamestnanecká samospráva nie je vlastnená zahraničnými vlastníkmi ani úzkou skupinou investorov, ale priamo zamestnancami s rovnocennými podielmi. Najvyšší predstavitelia samosprávy a aj radoví členovia majú identický podiel, teda na jednu hlavu pripadá rovnakú časť z výnosov (ale aj prípadnej straty). Zamestnanci si do predstavenstva volia šiestich riaditeľov, pričom ďalších deviatich členov kooptujú. Predstavenstvo má na starosti nábor členov a dohliada na manažment. Delegovanie zodpovedností je podobné ako v tradičných firmách. Zároveň je veľmi efektívne, keďže všetci - radoví členovia ako aj vedúci predstavitelia - majú rovnaký podiel a tým pádom aj rovnakú motiváciu na maximalizáciu svojho snaženia.

Banka Severnej Dakoty spolupracuje s 80 komunitnými bankovými pobočkami, ktoré spoločne zbierajú a investujú peniaze občanov žijúcich v Severnej Dakote. Banka ochraňuje príjmy z daní a distribuuje zisky do štátnej pokladnice a občanom Severnej Dakoty, ktorí sú jej akcionármi. Banka sa nezúčastňuje rizikových finančných špekulácií na Wall Street s derivátmi alebo na trhoch s CDS (credit default swap). Členom vedenia banky, ktorí pohodlne zarobia šesťciferné mzdy, nie sú vyplácané horibilné platy a bonusy, čím je spoľahlivo vyvrátený argument exekutívy Wall Streetu, že vysoký plat je cenou za efektívny finančný manažment.

Družstevné domy sú skvelou protilátkou proti bezdomovectvu. Na každého bezdomovca pripadá asi šesť prázdnych budov, tieto budovy je jednoducho možné okupovať. Niekde sa dá požiadať o neziskový status a vytvoriť družstevnú organizáciu, ktorá vie zaisťovať slušné bývanie a zamestnávať ľudí bez domova, ktorí prázdne objekty dokážu zmodernizovať a zrenovovať, pričom v nich aj žijú.

Keďže v mnohých prípadoch telefónne a káblové spoločnosti odopreli mnohým dedinčanom prístup k internetu, samotní občania si pomáhajú svojpomocne preberaním družstevného modelu. Tento trend je známy ako Fiber-to-the-Farm, pričom sieť si mnohí farmári v USA budujú sami. Zatiaľ čo federálne programy minulý rok vložili miliardy dolárov na zvýšenie rýchlosti internetu, miestne programy budujú siete budúcnosti. „Je čas prestať dávať miliardy dolárov do veľkých telefónnych spoločností, ktoré odmietajú plnenie miestnych potrieb. Existuje lepší spôsob, sú lepšie sa rozvíjajúce modely. Zvládneme to. RS Fiber to dokazuje.“ Hovorí riaditeľ miestnej IL SR komunity širokopásmových sietí.

Argentína

V chudobnom kraji, vykorisťovanom veľkopodnikateľmi a vlastnou vládou, zamestnanci firmy Zanon Ceramic prevzali kontrolu nad továrňou do vlastných rúk po tom, čo ju pôvodní majitelia zatvorili. Začali produkovať keramiku znova, ale tentoraz bez svojich šéfov. V súčasnosti vo fabrike pracuje 470 zamestnancov. Spolu s 5000 obyvateľmi z ich komunity Neuquen sa robotníci ubránili štyrom pokusom o ich vysťahovanie. Zamestnanci nepovažujú samých seba za jediných vlastníkov novej továrne - celá populácia provincie Neuquen je považovaná za spoluvlastníka. Zamestnanci vracajú v podobe dotácii do najviac potrebných oblastí v komunite celý zvyškový prebytok, ktorý továreň vyrobí. Toto je jedna z mála, ak nie jediná fabrika na celom svete, kde zamestnanci bez vedenia operujú viac ako sedem rokov.

Jeden z najviac symbolických spomedzi 350 obnovených pracovísk z Argentíny je hotel Bauen. Nachádza sa na ulici oproti budove kongresu a v blízkosti Pink House. Hotel Bauen je dobre viditeľný pre všetkých v meste a navštevuje ho desať tisíc ľudí ročne. S rovnakým heslom, aké zaznievalo v susednom brazílskom hnutí - okupuj, odolaj a produkuj - pracovníci z Argentíny sa zmocnili vlastného zdroja obživy. V súčasnosti tu pracuje okolo 150 pracovníkov. Jeho hlavným zdrojom príjmu je prenajímanie izieb a hotelový café bar. Hotel je medzi účastníkmi hnutia po celom svete najmä známy ako kľúčový priestor pre ich zhromažďovanie. Desiatky zasadacích miestností a hlavná sála sú konštantne využívané pre všetky významné udalosti hnutia, od kultúrnych, cez literárne, až po zhromaždenia na podporu politických väzňov, zhromaždenia kooperatívov, zhromaždenia alternatívnych médií a knižné veľtrhy.

„Tvárou v tvár každodennému krachu ďalších a ďalších firiem sa veľa argentínskych pracovníkov namiesto skladania zbraní a akceptovania situácie rozhodlo sformovať družstvá. Zamestnancami spravované firmy existovali aj pred bankrotom krajiny. V súčasnosti existuje v Argentíne okolo 5000-6000 družstiev. Najväčší nárast bol zaznamenaný v uplynulých rokoch. Poskytujú prácu viac ako 60 000 ľuďom,“ nechal sa počuť Andrés Quintana, hovorca CNCT – Konfederácie družstevných samospráv. „Spomínam si na 23. Apríla 2013, kedy som strávil celé popoludnie uvažovaním nad tým, čo mám robiť. Majitelia sa chystali každú chvíľu zutekať a my sme museli urobiť rozhodnutie. Tú noc som zvolal všetkých čašníkov ako aj ostatných zamestnancov a navrhol som vytvorenie samosprávy,“ spomína José Pereyra z reštaurácie Los Chanchitos (Malé prasiatka) z Buenos Aires. Na rozdiel od bežného podnikania, kedy musí prevádzka predovšetkým vytvárať zisk pre svojho majiteľa, totiž zamestnanecká samospráva má tendenciu poskytovať lepšie podmienky pre svojich zamestnancov.

Brazília

Medzi unikátne modely zamestnaneckej samosprávy možno zaradiť aj úspešnú brazílsku spoločnosť SEMCO. Tá (zatiaľ) nefunguje ako družstvo, nie je teda v kolektívnom vlastníctve svojich zamestnancov. Práve naopak – predstavuje jeden z mála príkladov, kedy samotný majiteľ továrne prišiel „podobrotky“ s revolučným konceptom vnútropodnikovej demokracie. Brazílsky podnikateľ Ricardo Semler sa dobrovoľne vzdal svojho mocenského monopolu vo firme v prospech vlastných zamestnancov, ktorým poskytol rozhodujúci podiel na riadení spoločnosti ako aj nezanedbateľný podiel na zisku. Ako zamestnancom silneli kompetencie a ako nadobúdali nové zručnosti a nepoznané sebavedomie, slabla potreba držania si drahého dogmaticky zmýšľajúceho manažmentu. Už viac nebolo potrebné riadiť prácu ostatných. Počet zamestnancov, ktorí mali na starosti účtovnícku, marketingovú či právnu agendu, postupne klesol až o 75 percent. Keďže jednotliví pracovníci ručia za kvalitu vlastnej práce, semlerovská oslobodzujúca evolúcia poslala i akékoľvek oddelenia kvality či kontroly výrobkov skoro na smetisko dejín. Niekdajší byrokratický kolos jeho otca, pozostávajúci z dvanástich úrovní riadenia, bol postupne okresaný na tri základné. Tie sa navyše z klasickej skostnatenej pyramídovej štruktúry pretransformovali do troch sústredených kruhov. Tento posun odráža aj nová terminológia, kedy sa namiesto názvov najvyšších pozícií používa termín poradca; vedúci jednotlivých organizačných jednotiek sa nazývajú partnermi; vedúci pracovníci na prvej úrovni riadenia v oblasti výroby, predaja i marketingu sa nazývajú koordinátormi; a napokon spoločný termín pre všetkých ostatných pracovníkov – spoločníci. Ak si tieto pozície pretavíme do kruhového znázornenia organizačnej štruktúry, vo vnútornom kruhu je niekoľko poradcov na čele so Semlerom, ktorí načrtávajú základnú strategickú líniu spoločnosti. V prostrednom kruhu sú vedúci pracovníci väčších organizačných jednotiek – partneri. Najväčší kruh tvoria bežní zamestnanci – spoločníci. Až pri najväčšom kruhu by sme našli akési malé pyramídky, na čele ktorých stoja koordinátori – volení vedúci jednotlivých pracovných tímov. Zamestnanci majú pružnú pracovnú dobu a Semlerov hlas má hlas ako každého iného zamestnanca. Umožnil zamestnancom spolupodieľať sa na zisku a to nasledovne: najsamprv sa vyjedná základné percento, ktoré sa bude rozdeľovať – napr. štvrtina z celkového zisku – a zamestnanci sa potom rozhodujú, ako financie alokujú. Takto sa však nefinancujú len odmeny alebo inovácie - značná časť zo ziskov putuje do rozličných užitočných projektov v regióne od vzdelávania, zdravotníctva až po kultúrne vyžitie zamestnancov. Namiesto liniek tvorených špecializovanými zamestnancami, ktorí spravidla iba mechanicky opakujú ten istý úkon pri produkcii jednotlivých produktov, zaviedol Semler koncept samostatných pracovných tímov. Tie autonómne obhospodarujú celý výrobný proces, pričom neexistuje nič také ako monotónne a ubíjajúce zameranie jednotlivcov na konkrétnu dielčiu činnosť. Keďže tímy spoločne vytvárajú celý produkt od začiatku až do konca, miera flexibility ako aj šírky získaných odborných znalostí sa prirodzene zväčšuje. Vedie to k väčšej zodpovednosti, pocitu sebarealizácie, spokojnosti zamestnancov so svojou prácou ako aj vyššej kvalite výrobkov. Keď niektorému oddeleniu začnú dochádzať niektoré suroviny či súčiastky, sami si operatívne zorganizujú nákup u dodávateľov ako aj samotné dodanie materiálu – žiadne oddelenie to totiž za nich nespraví. Pracovníci sú navyše vedení k tomu, aby každých 2-5 rokov menili pracovnú pozíciu, pričom pracovný tím, ku ktorému sa chcú pridať, si slobodne vyberajú.

Británia
 
Skupina robotníkov spoločnosti Prisme v Dundee obsadila svoje pracovisko povzbudená príkladom pracovníkov waterfordských sklární. Ich situácia bola špecifická, keďže neboli združení v odborových zväzoch. Zamestnávateľ ich vyhodil bez predchádzajúceho upozornenia alebo odstupného. Pracovníci zareagovali okupáciou a sformovaním družstva – o 51 dní vďaka tomu odrazili hrozbu prepúšťania.

Central England Co-operativ bol vo Veľkej Británii zvolený najlepším družstvom v roku 2016. vyniká v oblastiach rastu a zlepšenia, účasti komunity, zapojenia zamestnancov a úrovne ochrany životného prostredia. Je jednou z najväčších nezávislých maloobchodných spoločností v Británii s viac než 400 predajňami a rodinou okolo 8 600 spolupracovníkov s tým, že obchoduje v 16 krajinách prostredníctvom viac než 200 obchodov s potravinami, 100 pohrebných siení, množstva čerpacích staníc, pôšt, cestovných pobočiek, kvetinárstiev, optík, stavbárskych predajní, krematórií a závodov vyrábajúcich truhle. Má viac než 260 000 aktívnych členov a v období 2016-17 predpokladá hrubý predaj v hodnote 958 miliónov £. Z toho 1 milión libier odovzdáva nadácii Newlife pre postihnuté deti, z ktorej priamo ťažia rodiny žijúce v obchodných oblastiach spoločnosti. Tiež poskytuje cez 200 tisíc libier ročne na miestne komunitné projekty prostredníctvom svojho systému Comunity Dividend, pričom cez svoje predajne oznámila inštaláciu stoviek defibrilátorov v budúcom roku. Má však aj iné oblasti záujmu.

Francúzsko

Zamestnanci z Francúzska zachránili svoje pracovné miesta a sformovali zamestnaneckú samosprávu. Fralib vyrobí ročne 6 ton starostlivo zabalených, ochutených a voňajúcich čajových sáčkov pre obchodné značky Lipton a Elephant. V súčasnosti je v manažmente firmy 11 ľudí. Bolo aj niekoľko zložitejších debát, najmä ohľadom platov, či by mali byť všetky rovné, alebo odrážajúce odborné znalosti. Ale nakoniec sa všetci dohodli na spoločnom hlasovaní. Gerard Cazorla, zvolený prezident novej továrne: „Nemôžeme zmeniť spoločnosť. Je tu stále ešte kapitalizmus. Ale snažíme sa robiť to, čo robíme, ako najlepšie vieme, a v súlade s našimi hodnotami.“

Španielsko

Mondragón je najúspešnejšia zamestnanecká samospráva na svete. MCC má teraz 53 tis. pracovníkov, ročný predaj predstavuje 6,6 miliardy a aktíva vyše 13 miliárd dolárov. MCC zahŕňa výrobné a stavebné družstvá, banku, dve výskumné centrá (Ikerlan a Ideko), služby sociálneho zabezpečenia (Lagun Aro), maloobchodnú sieť (Eroski) a niekoľko vzdelávacích inštitúcií (Eskola Politeknikoa, Eteo a ďalšie). Investičná divízia je lídrom španielskeho trhu v kovoobrábacích strojoch, rovnako ako divízia, ktorá vyrába chladničky, práčky a umývačky riadu. MCC inžinieri dodali na kľúč fabriky v Číne, severnej Afrike, na Strednom východe a v Latinskej Amerike. Skupina Eroski je dnes v Španielsku tretia najväčšia obchodná sieť s potravinami. Caja Laboral sa zaraďuje medzi stovku najefektívnejších finančných inštitúcií na svete za jej vysoké zisky a aktíva. Školu Eskola Politeknikoa, ktorá vychovala dvetisíc absolventov, pokladajú za najlepší technický inštitút v Španielsku. Družstevnú korporáciu vlastnia a manažujú zamestnanci. Tí sa raz do roka schádzajú na výročných valných zhromaždeniach, aby zvolili výbor riaditeľov, ktorý potom vyberá družstevný manažment a delegátov na kongres MCC. Zhruba 350 delegátov sa stretáva s cieľom posúdiť strategický plán prezentovaný kongresovým výborom, 22-členným orgánom vrátane šéfov divízií a reprezentantov špeciálnych inštitúcií (banka, výskumné pracoviská atď.). Všetky družstvá sú viazané návrhom tohto plánu.

Katalánska iniciatíva Cooperativa Integral Catalana (CIC), družstvo, ktoré vzniklo v roku 2010, je špecifické horizontálnou štruktúrou rozhodovania, využívaním sociálnej meny ECO i zastúpením vzájomne sa doplňujúcich projektov z oblasti poľnohospodárstva, dopravy, vzdelávania či zdravotníctva pod jednou zastrešujúcou organizáciou, čo má ukázať, že žiť inak je možné. V rámci družstva sa postupne formujú pracovné skupiny, ktoré rozvíjajú jeho jednotlivé aktivity. Vznikajú komisie pre bývanie, pre ekonomiku, pre regionálne projekty, informačné technológie, právne komisie a mnoho ďalších. Družstvo si zakladá na rozhodovaní konsenzom. Každý mesiac sa konajú zhromaždenia, na ktoré má prístup ktokoľvek. Preberajú sa aktuálne témy, komisie predstavujú svoje návrhy, kolektívne sa schvaľujú zmeny, rozhoduje sa o finančných odmenách pre jednotlivcov a pre projekty, riešia sa problémy. Družstvo má 2 500 členov. Jeho vznik podnietila cyklojazda Katalánskom trvajúca 2,5 mesiaca, ktorá informovala o princípoch ekonomiky bez finančného rastu a dala dokopy skupinu ľudí hľadajúcich alternatívy, ktorá nemala byť len na papieri. Do družstva sa môžu zapojiť aj ľudia, ktorí chcú samostatne podnikať, no nemôžu si dovoliť určité poplatky. V družstvu sú však bežné aj hádky. „Problém CIC je v tom, že sa uprela na ideály, ktoré chce dosiahnuť už tu a teraz. Prezentuje sa dokonalejšia než je, pričom jej chýba dostatočná sebakritika. Mnohí si ešte neuvedomili, že veľké zmeny potrebujú čas,“ myslí si Ariadna Serra z projektu Ekologicko-pedagogický karavan.

Španielske družstvo Musicop funguje tretí rok, a aj cez všetky prekážky a hospodársku krízu v krajine sa rozrastá. Dnes družstvo poskytuje kurzy pre takmer 2000 študentov v siedmich obciach a prináša hudobné vzdelanie študentom od troch rokov až po osemdesiatnikov. Chrbticou ich rastúceho podniku sú mesačné valného zhromaždenia, kde sa prejednáva všetko od vedenia družstva až po možnosti expanzie. Aby Musicop splnil svoje záväzky, pribral ďalších asi 40 pracovníkov na čiastočný úväzok. Akonáhle bude pre týchto pracovníkov dosť práce na plný pracovný úväzok, majú nádej stať sa členmi družstva. Mesto Mataró sa môže pochváliť bohatou históriou družstiev. „Prvé družstvo tu bolo založené na sklonku 19. storočia, družstvá sú súčasťou miestnej kultúry v mnohých oblastiach“, povedal Ignasi Gómez, predseda Musicop. Španielsko je dnes domovom asi 18 000 družstiev.

Taliansko

„Na milánskom predmestí okupujú bývalí zamestnanci, ktorých krach vlastného závodu vyhodil na dlažbu, opustenú fabriku. Opravujú tu rôzne súčiastky,“ píše taliansky týždenník L'Espresso. Dnes sa tu usadili dve skupiny. Jedna je neoficiálna a hovorí si Occupy Maflow - táto stála za nedávnou okupáciou závodu. Druhá sa nazýva Ri-Maflow a je legálnym družstvom, ktoré má päťdesiat členov. Hlavnou činnosťou je recyklácia a oprava elektrických a elektronických prístrojov určených do šrotu. Sála prestavaná na dielňu je už plná starých počítačov a zažltnutých klávesníc. Na rad prichádzajú ďalšie aktivity, je tu priestor venovaný zabudnutým remeslám, knižnica, atď. Malá časť továrne bola upravená tak, aby sa tu mohli usídliť aj dvaja africkí utečenci. Tí tu začali opravovať bicykle.
 
Grécko

Keď skrachovali veľké grécke noviny Eleftherotopia, všetkých 150 zamestnancov sa zorganizovalo, vďaka čomu naďalej pokračuje vo vydávaní. Vyplácajú si rovnaké mzdy (šéfredaktor dokonca pracuje bez nároku na mzdu) a ich predaj začal prudko stúpať. V týchto aténskych novinách riadených redaktormi je každý platený rovnako. „Toto je skutočná žurnalistika, čo tu robíme,“ hovorí medzinárodný redaktor Giorgos Tsiaras, ktorý akceptoval nižšiu mzdu o niekoľko desiatok eur oproti tomu, čo zarábal v konkurenčnom plátku, kde pôsobil ako senior redaktor. Ale vôbec to neľutuje. „Teší ma, že som tu, že som každodenne mučený úsmevmi týchto ľudí,“ povedal a myslel tým, že si ho vybrali za svojho vedúceho v rámci tímu. Mzdy sa tam v súčasnosti pohybujú okolo 800 €.

Keď fabriku v meste Thessaloniki opustili majitelia v máji 2011, jej zamestnanci sa rozhodli továreň okupovať - neskôr obnovili produkciu pod svojou kontrolou. Jej 40 zamestnancov horizontálne organizovaných do militantných odborových zväzov začalo s okupáciou fabriky. Zabránili ich zamestnávateľom vybrať stroje z továrne, pred tým ako im vyplatia vyše 1,5 milióna eur, ktoré im dlhovali na výplatách. Po roku neplodných vzťahov s ministerstvom práce a centrálnym odborovým zväzom zamestnanci VIOME, čeliaci hrozbe chudoby a chronickej nezamestnanosti, rysujúcej sa okolo ich hláv, oznámili záujem o vytvorenie zamestnaneckej samosprávy a začatie produkcie. Ich slogan sa stal veľmi slávnym: „Keď to nemôžete spraviť vy, my to môžeme!“ Toto vyhlásenie sa stretlo s ignoranciou a nepriateľstvom mnohých politických strán, ako pravicových tak aj ľavicových a takisto odborárskych združení. Hnutie bolo podporované aj medzinárodne, spojenectvami podobných iniciatív, špeciálne tými z Argentíny. Robotníci začali znova produkovať, pričom vyvinuli novu škálu prírodne nezávadných čistiacich produktov, lacných na výrobu a produkovaných z miestnych prírodných materiálov. Výrobky boli distribuované prostredníctvom sociálnych kanálov hnutia v rámci jeho solidárnej ekonomiky, ktorá sa stala prirodzeným spojencom fabriky hneď od začiatku. V nových stanovách družstva je aj jedna špeciálna hlava, ktorá ma názov: Solidarita podporovateľom. Nedávno ich verejne podporil aj hudobník Manu Chao.

Turecko

Turecký príklad – Aynur Aydemir je členkou malého textilného kooperatívu Kazova, ktorý po dvoch rokoch boja nakoniec ohlásil konečné víťazstvo vo februári 2015. Stali sa legálnymi vlastníkmi textilných strojov, ktoré predtým patrili ich bývalým šéfom. Počas týchto dvoch rokoch Aynur a jej kolegovia stanovali pred fabrikou, neskôr ju okupovali, boli napádaní políciou a najatými kriminálnikmi, viedli protestné pochody po uliciach a takisto bojovali na súdoch. Stala sa príkladom pre novú generáciu pracovníkov.

Sýria - Kurdistan

Západný Kurdistan (Rojava) bol vystavený ekonomickému vykorisťovaniu svojich prírodných zdrojov zo strany sýrskej vlády, ktorá kontrolovala všetky jeho oblasti. Táto politika nebola len v ekonomickej sfére, ale aj v sociálnej, čo viedlo k rozdeleniu spoločnosti v Rojave, ktorá mala vždy obrovského komunitného a kultúrneho ducha. Poľnohospodárske družstvá tam nakoniec boli založené v deviatich oblastiach v provincii Al Jazeera. Každé družstvo ma svoju vlastnú administratívu. Takto vyzerá hlavné členenie: 12 všeobecných družstiev a 6 ženských. Dohromady bolo donedávna spolu 6315 členov. Príjem týchto družstiev je zdieľaný medzi jeho členmi a komunitnou pokladnicou. Podiely sa taktiež upravujú v závislosti od práce, ale dôraz je kladený vždy na ekonomický rozvoj. Ďalej tu fungujú napríklad družstevné spoločenstvá chovateľov zvierat, družstvá založené za účelom upratovania továrni, družstevné zväzy, družstevné skleníky, malé a stredné priemyselné družstvá, obchodné družstvá na verejnom trhu, družstvá vyrábajúce elektrické káble, pražiarne pistácii, závody na výrobu generátorov, družstvo baliace minerálnu vodu do fliaš, olejové družstvá, čerpacie stanice, stavebné družstvá či poľnohospodárske komunitné dediny. Ľudia sa môžu kedykoľvek slobodne pripojiť a stať sa plnoprávnymi členmi družstva. Takisto členovia komunity sa môžu pripojiť do družstva, keď im to schváli zvyšok komunity. Členstvo v komunitách a družstvách je založené na demokratických a sociálnych hodnotách. Komunity a taktiež družstvá môžu zároveň svojich členov pozbaviť členstva. Členovia majú plnú zodpovednosť za komunitu a činnosť družstiev. Všetci členovia pracujú spoločne a rozhodnutia sa robia kolektívne. Členovia vedenia sú taktiež pracovníci družstva, čo znamená, že každý sa aktívne podieľa na chode samosprávy. Neexistuje žiaden rozdiel medzi manažérom a pracovníkom. Iba jeden človek z rodiny môže zastávať manažérsku funkciu. Napríklad ak osoba z rodiny je vo vedení v rámci komunity alebo družstva, iná osoba z tej istej rodiny nemôže byť v inej manažérskej pozícii. Okrem toho je rozdiel medzi manažmentom družstiev a finančných inštitúcii v komunitách. Jednotlivec nemôže byť súčasne na oboch postoch. Členovia vedenia sú demokraticky zvolení na obdobie jedného roka. Pravidlo 60% hlasov sa uplatňuje pri rokovaniach, ktoré majú byť formálne zdokumentované. Záznamy z rokovaní musia byť spísané a periodický uverejňované. Núdzový míting môže byť zvolaný, ak jeho výsledok má priamy vplyv na členov (jedna tretina členov musí byť zúčastnená na mimoriadnom zasadnutí). Komunitný koncil: členovia družstva sú taktiež členmi komunity. Členská schôdza: členovia družstva patria aj do členskej schôdze, pravidelne sa schádzajú, hodnotia prácu v družstve, organizujú aktivity, vynášajú rozhodnutia a prideľujú úlohy jednotlivým členom. Úlohy, zodpovednosti a mechanizmy ich implementácie sa schvaľujú na členskej schôdze. Riadiaci orgán: vedenie družstva musí byť zložené minimálne z 3 členov. Prácu mu prideľuje členská schôdza. Vedenie pravidelne predkladá členskej schôdzi správu, členská schôdza zas posudzuje jeho výkon. Finančná správa: je ustanovená členskou schôdzou. Takisto sa skladá minimálne z 3 členov volených na obdobie 1 roka. Predkladá členskej schôdzi pravidelné týždenné správy. Monitorovací orgán: monitorovanie je vo všeobecnosti vykonávané celou komunitou a družstvom. Avšak, ak je to nevyhnutné, tak môže byť sformovaný monitorovací orgán. Tento orgán má taktiež minimálne 3 členov vybraných členskou schôdzou. Členovia monitorovacieho orgánu nesmú byť zároveň členmi iných orgánov družstva. Družstevný koordinačný orgán: koordinácia sa uskutočňuje v rámci pravidelných mesačných stretnutí medzi členmi manažmentu, finančnej správy a hocijakých ďalších minimálne troch členov. Na týchto mítingoch sa dohaduje stratégia zlepšenia činnosti družstva a kolektívnej práce medzi jednotlivými jednotkami a orgánmi. Takisto sa vynášajú rozhodnutia a posielajú trojmesačné správy členskej schôdzi. Vstup do družstva: členstvo zahrňuje množstvo podielov, zodpovedností v družstve a vloženého kapitálu. Minimálny podiel je 1 a maximálny 5. Vstúpiť do družstva môžu aj ľudia bez kapitálu, v tom prípade dostanú pôžičku z družstevného všeobecného fondu, ktorá je splácaná v splátkach podľa pravidiel a regulácií družstva. Aktívnym členom je osoba, ktorá vstúpila do družstva a tam aj pracuje. Kapitálovým členom je osoba, ktorá len poskytla družstvu peniaze, ale nepracuje tam.

Tu vidíte príklady pozitívnej zmeny vo svete, je na čase sa do toho pustiť aj u nás.

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára