pondelok, 25. júla 2016

K Projektu Venus podrobnejšie



Skôr než začnete čítať tento dlhý článok, chcem vás oboznámiť s tým, že ide o hlbšie oboznámenie sa s myšlienkami Projektu Venus propagujúceho Zdrojovú ekonomiku. Mohol som do toho vniesť aj niečo vlastné, aj som občas tak urobil, plus som občas aj niečo skrátil, či preformuloval, ale drvivá väčšina je len preklad myšlienok, s ktorými sa stotožňujem, ktoré sú pospájané z rôznych čísel magazínov TVP.


Keďže Fresco nie je za copyright, o kreativite hovorí, že to je len kombinovanie toho, čo už poznáme len v nejakej novej kvalite (na nejakej inej veci), nerád by som si tu z toho urobil vlastný projekt, aj keď by mohol byť lepší, no ide mi o vystihnutie toho, čo niekto hlása. Prvoradá je teraz pre mňa osveta, aby ste sa o tom vôbec niečo dozvedeli, myšlienky ľudí múdrejších ako ja. Minulé články, ktoré som tu dal vás mohli o tom oboznámiť, niektoré veci však ešte bude treba rozviesť teraz a ktovie, možno aj inokedy.

Takže, čo by zmenil projekt Venus?

Ľudstvo by sa naučilo žiť bez dlhu, neistôt, strachu, bez nezdravej agresie, ľudia by boli k sebe milší. Nič by sa nepredávalo, nezbavovalo by sa majetku, peňazí, nebola by nutnosť ich zarábať, neriešili by sa hypotéky, náklady na zdravotnú starostlivosť, poistenie v prípade požiaru, ekonomická recesia, strata práce, depresie, či dane. Odstraňovali by sa podmienky pre závisť, hlad, súťaživosť.
Po prvýkrát v histórii by sme pochopili, čo to znamená byť človekom.

Keď sa nám podarí zlepšiť životy ostatným, ochrániť naše životné prostredie a dopracovať sa k hojnosti, naše životy budú razom bohatšie a bezpečnejšie. Ak by sme tieto hodnoty zaviedli do praxe, umožnilo by nám  to  dosiahnuť  omnoho  vyšší  štandard  bývania  behom  krátkeho  časového  úseku,  štandard  bývania, ktorý by sa postupne zlepšoval. Ľudia by mohli slobodne využiť svoje úsilie na čokoľvek konštruktívne, čo by si vybrali a v takomto svete by sa to obišlo bez ekonomických obmedzení, hraníc a zdaňovania, ktoré sú vrodené peňažnému systému. 

Pod  pojmom  konštruktívnosti  rozumieme  čokoľvek,  čo  by  zveľaďovalo  život  jedinca  aj  ostatných.  Ak vzdelávanie a zdroje budú dostupné všetkým bez nutnosti financovania, nebudú existovať hranice, ktoré by zabraňovali rozvoju ľudského potenciálu. Vďaka týmto faktorom by ľudia žili dlhšie,  zmysluplnejšie a zdravšie. Miera úspechu by bola teda prezentovaná naplnením  individuálnych potrieb a nie ako je tomu teraz, hromadením bohatstva, majetku a moci.

Je  ďaleko  efektívnejšie  vybudovať  nové  mestá  od  úplných  základov  ako  samozásobiteľné  systémy  ako prebudovať a prispôsobiť staré. Nové mestá môžu poňať  výhodu najnovších technológií a byť čisté, bezpečné a stať sa vytúženými miestami pre život. V mnohých príkladoch bude využitý kruhovitý tvar. Potrebujeme aktuálny zoznam všetkých dostupných planetárnych zdrojov. Prvé experimentálne  mesto alebo naplánované centrum bude vykonávať globálny prieskum ornej pôdy, výrobných liniek, transportu, technického personálu, obyvateľstva a ďalších potrieb nevyhnutných na udržanie  spoločnosti. Tento výskum nám umožní určiť parametre na úrovni  globálnych  plánov  pri  poľudšťovaní  spoločenského  a technologického  vývoja  založeného  na  nosnej  kapacite  planéty  Zem  a  potrebách  jej obyvateľov. To možno najlepšie dosiahnuť konštantným updatovaním  a  za asistencie  počítačového  modelu zdrojov našej planéty. Funkciou  prvého  mesta  bude  otestovať  vhodnosť  parametrov  dizajnu  a  uskutočniť  zmeny,  ak  to  bude nevyhnutné. Knihy, časopisy, televízia, rádio, semináre, divadlo či tematické parky sa stanú frontom pre nové spoločenské smerovanie, tak ako navrhovanie a experimentovanie s  automatizáciou procesov budovania mesta budúcnosti. Výskum sa bude snažiť nájsť rozvoj čistých alternatívnych zdrojov energie a prekonať nedostatok spôsobený vývojom nových materiálov.

Nový systém bude poskytovať všetky potreby nevyhnutné na podporu ľudí počas prechodného obdobia. Na dosiahnutie udržania  civilizácie  musíme  skoordinovať  pokročilú  technológiu  a  dostupné  zdroje  v rámci  humánneho  globálneho  systémového  prístupu.  Napríklad, charakteristika  populácie  na danom území určí, koľko nemocníc a škôl bude potrebných vystavať a aké vybavenie si daná spoločnosť bude vyžadovať. Niektoré zdravotnícke systémy budú mobilné a iné budú vystavané na súši alebo na mori. Počas  prechodného  obdobia  budú  regióny,  kde  je  nedostatok,  vybavené  tepelnými  akumulátormi pre účely varenia a sterilizácie vody. Potraviny pre tieto oblasti môžu byť zbavené vody a skomprimované, aby sa šetrilo  prepravným  priestorom.  Obal  bude  biologicky  rozložiteľný  a  môže  fungovať ako nekontaminujúce hnojivo. Regióny bez ornej pôdy budú užívať hydroponické farmy, rybie farmy na súši a morské farmy. Energia bude produkovaná vetrom, slnkom, tepelnými akumulátormi, fotovoltaickými článkami, vlnami, biomasou, geotermálnymi a ďalšími zdrojmi.

Interdisciplinárny  tím  kvalifikovaných  pracovníkov  bude  pracovať  na  automatizovaných  systémoch  v súlade s projektovými požiadavkami, aby produkovali a  zásobovali  tovarom  a  službami  v  masívnom merítku. To môže byť armáda budúcnosti, obrovská mierumilovná mobilizácia k uchovaniu planéty Zem a ľudí. Otázkou nie je, či máme dostatok peňazí, ale či máme dostatok zdrojov a nástrojov, ako dosiahnuť nový smer.

Veda  je  plná  prípadov  a  experimentov,  ktoré  zlyhali,  rovnako  ako  tých,  ktoré  uspeli.  Napríklad,  pri vývoji  lietadla  došlo  k  tisíckam  nezdarov  prv  než  bol  skonštruovaný  model  schopný  letu.  V  oblasti medicíny, Dr. Ehrlich podnikol vyše 600 pokusov, kým sa mu podarilo dostať syfilis pod kontrolu. Všetka tá technológia, ktorú dnes používame ako sú počítače, mobilné telefóny, internet, letectvo a automobily sú v  neustálom  proces  vylepšovania  a  modifikácie. Napriek tomu náš  sociálny  systém  a  hodnoty  ostávajú nemenné. V jednej z amerických vládnych budov je napísané: „Kde nie je vízia, tam ľudia hynú.“ Zhmotnenie vízií si vyžaduje zmenu.

Hlavným dôvodom, prečo odmietame zmenu je to, že máme pocit, že to ohrozí zaužívané spôsoby. Strach zo spoločenských zmien je bezdôvodný, ak zvážime fakt, že celá história ľudstva je v istom  zmysle experiment. Dokonca aj americký systém slobodného podnikania  počas  svojich  ranných vývojových fáz čelil problémom, ktoré boli oveľa vážnejšie ako tie dnes. To zahŕňa viac hodín práce, zneužívanie lacnej detskej pracovnej sily, neadekvátna ventilácia v priemyselných fabrikách, takmer  žiadne  práva  pre  ženy  a  menšiny, hazardné  podmienky v baniach a rasové  predsudky.  Napriek toľkým  prekážkam a problémom išlo o najväčší  spoločenský  experiment  v histórii, v  zmysle  rozličnosti životného štýlu a slobôd jedinca, inovácií v architektúre a technológii a vo všeobecnosti, celkový progres. V tomto procese experimentu zlepšovania životov musíme pokračovať. Budúcnosť  nezávisí od našich presvedčení alebo spoločenských zvykov, ale postupne sa  vyvinie súbor hodnôt, ktoré budú vlastné danej dobe. Neexistujú žiadne „utópie“. Základom utópie je nemennosť. Avšak prežitie akéhokoľvek spoločenského systému záleží na schopnosti reagovať na zmeny,  čím  dôjde  k  zlepšeniu  spoločnosti  ako  celku.  Kroky,  ktorými  sa  vydáme  odhalia,  či  je alebo nie je na planéte Zem inteligentný život.

Zdroj: http://bit.ly/2a75mml
Väčšina z prvotných vízií lepšieho sveta nepovoľovala zmeny ako kvôli technológii, tak kvôli  ľudským  hodnotám,  pretože  všetko  smerovalo  len  k  zadržaniu  tohto  úsilia.  Navyše,  ani  jedna  z myšlienok  nemala  hmatateľné  návrhy,  modely  a  metodológie  ako  to  všetko  uskutočniť.  A  nakoniec sa nenašlo ani dosť jedincov, ktorí by pomohli k tejto premene. Odpovede  sa  nenachádzajú  v  úvahách  alebo filozofickej  diskusii  hodnôt,  ale  skôr  v  metodológii. Preto  je  potrebná  funkčná  definícia  lepšieho  sveta, ktorá  vyzerá  nasledovne:  neustále  maximalizovať existujúce a budúce technológie s jediným účelom a to  zlepšiť  všetok  ľudský  život  a  ochrániť  životné prostredie. 

Dnes už máme nevyhnutné technológie, aby sme prekonali sny minulých inovátorov. Fakt, že predošlé  pokusy  zmeniť  spoločnosť  zlyhali  nesmie figurovať  ako  odôvodnenie  toho,  že s  tým skončíme.  Jediné  limity  budúcnosti  ľudstva    tie, ktoré  si  pripustíme.  Sme  schopní  oslobodiť  ľudstvo od  množstva  ním  nevyriešených  problémov prostredníctvom humánneho použitia technológie. Ak čelíme neznesiteľným podmienkam, mnohé staršie vzory správania sa zlejú v jeden a ľudia sa budú snažiť nájsť si vinníka alebo niekoho, koho by mohli obviniť za tieto podmienky, napr. menšiny, imigrantov, neochotu dodržiavať náboženské princípy alebo rodinné  hodnoty,  alebo  dokonca  aj  vplyvy  nevysvetliteľných nadpozemských javov. Za skutočnou spoločenskou zmenou nestoja rozumní muži a ženy a ich osobná dobrá vôľa. Myslieť si, zmeníme hodnoty ľudí tak, že si ich posadíme do kruhu a budeme s nimi hovoriť, je naivné. Ak sa rozprávame s osobou, ktorá nemá základnú znalosť o fungovaní fyzikálnych zákonov a zákonov prírody, je pre ňu náročné si poskladať jednotlivé kúsky skladačky dokopy na holistickej úrovni.

Riešenia k našim problémom nenájdeme aplikovaním rozumu alebo logiky. Bohužiaľ, v súčasnosti nežijeme v rozumnom  alebo  logickom  svete.  Podľa  historických  záznamov  neexistovala  žiadna  spoločensky  vedúca osobnosť,  ktorá  zámerne  a  celkovo  pretvorila  kultúru  do  takej  podoby, aby  sa  prispôsobovala  meniacim  sa časom. Síce je nespochybniteľné, že politickí lídri do istej miery modifikujú niektoré módy správania, skutočné faktory  zodpovedné  za  spoločenské  zmeny  majú na  svedomí  bio-spoločenské  tlaky,  ktoré    prirodzené  pre všetky  spoločenské  systémy. K zmene  dochádza  prírodným  alebo  ekonomickým  pričinením,  ktoré negatívne ovplyvňujú bezprostredné okolnosti veľkého počtu ľudí.

Medzi  bio-spoločenské  tlaky  zodpovedné  za  zmenu  patria  vyčerpateľné  zdroje,  vojna,  preľudnenie,  epidémie, prírodné katastrofy, ekonomické recesie, znižovanie na masovej úrovni, technologické nahradenie ľudí strojmi a zlyhanie  volených  zástupcov  pri  riešení  týchto  problémov.  Zavedenie  peňazí  ako  výmenného  spôsobu  tovaru vyvolalo značnú zmenu v spoločnosti, tak ako tomu bolo aj v prípade zavádzania mechanizovanej agrikultúry a priemyselnej revolúcie.

Nemôžeme sa vracať k tradičným hodnotám, ktoré už nemožno naďalej aplikovať. Akýkoľvek pokus o návrat k metódam minulým by uvrhol nespočetné milióny životov do mizérie a utrpenia. Avšak nestačí len poukazovať na limitujúce faktory, ktoré by mohli ohroziť schopnosť prežitia všetkých národov. Výzva, ktorej budú musieť čeliť všetky národy v tomto technologickom veku – niektoré kultúry viac, niektoré menej – poskytuje jemnejší prechod,  ktorý  by  predstavil  vhodnejší  spôsob  zmýšľania  o  samých  sebe,  životnom  prostredí  a  riadení  vecí týkajúcich sa ľudí. Konečné  prežitie  ľudskej  rasy  záleží  na  plánovaní  v  globálnom  merítku  a  spoločnom  vyhľadávaní  nových alternatív  s  relatívnou  orientáciou  k  zlepšovaniu  spoločenských  dohôd.  Ak    ľudstvo  dosiahnuť  vzájomnú prosperitu, základom je univerzálny prístup k zdrojom.

Spolu so zavedením nových vzorov týkajúcich sa ľudských záujmov s ohľadom na životné prostredie je nutné predstaviť  aj  metodológiu,  ktorá  bude  pretavená  do  reality.  Ak  máme  dosiahnuť  tieto  ciele,  Ekonomika založená  na  zdrojoch  musí  nahradiť  monetárny  systém.  Aby  sme  dokázali  efektívne  a  ekonomicky  využívať zdroje,  kybernetika  a  počítačové  technológie  by  mohli  byť  následne  využité  k  zaisteniu  vyššieho  štandardu bývania  každého  jedinca.  Národy  sveta  by  mohli  vďaka  inteligentnému  a  ľudskému  prístupu  vedy  a technológie zabezpečiť prežitie ľudstva i životného prostredia a podieľať sa tak na formovaní ich budúcnosti.

Praktický a medzinárodne akceptovaný návrh spoločnosti je nevyhnutný na udržanie celosvetovej spoločnosti. Potrebný  je  samozrejme  aj  medzinárodný  plánovací  snem schopný  prekladať  a predkladať návrhy  a výhody,  ktoré  by  vyplynuli  zo  svetového  zjednotenia.  Tento  návrh  by  mohol  byť  prezentovaný  v domácom  nárečí  tak,  žeby  tomu  porozumeli  aj  technicky  menej  zdatní  ľudia.  No  nikto  by  nemal rozhodovať o tom, ako budú navrhnuté tieto plány. Musia byť založené na nosnej kapacite našej planéty, jej  zdrojoch,  ľudských  potrebách  a  podobne.  Aby  sme  udržali  našu  civilizáciu, musíme  skoordinovať vyspelú technológiu s dostupnými zdrojmi v celkovom, ľudskom, globálnom a systémovom prístupe.

Niet pochýb o tom, že množstvo profesií, ktoré dnes poznáme, zanikne. S mierou zmeny, ktorá sa deje, veľké množstvo  zastaraných  povolaní  zanikne  rapídnejšie  a  vo  väčšej  miere  ako  kedykoľvek  predtým  v  ľudskej histórii. V spoločnosti, ktorá uplatňuje systémový prístup, budú tieto profesie nahradené interdisciplinárnymi tímami – systémoví analytici, počítačoví programátori, operační výskumníci a tí, ktorí budú prepájať svet na rozsiahlej komunikačnej sieti za asistencie vysoko rýchlych digitálnych počítačov. Tie nás  nakoniec povedú k široko-škálovým na počítačoch založených metódam sociálnych operácií. Sociálne operácie sú dnes až príliš komplikované pre ktoréhokoľvek voleného politika. Vyzerá to tak, že väčšina politikov nevenuje dostatok vážnosti a pozornosti tomuto problému. Len v časoch vojny alebo medzinárodného ohrozenia sa jej dovoláme a zvolávame medzinárodné tímy, aby nám pomohli nájsť uskutočniteľné riešenia na rôzne spoločenské problémy. Ak aplikujeme rovnaké úsilie vedeckej mobilizácie ako  robíme  aj  počas  vojny,  široko-spektrálny priaznivý efekt dosiahneme v relatívne  krátkom  čase. To  by mohlo byť ľahko dosiahnuté správnym využitím našich univerzít, tréningových seminárov a personálu, aby sme čo  najlepšie určili možné alternatívne metódy riešenia týchto problémov, čo by nás mohlo doviesť k definovaniu možných prechodových parametrov k dosiahnutiu budúcej udržateľnosti globálnej civilizácie.

Proces spoločenskej zmeny musí umožniť zmenu podmienok, ktoré by postupne zlepšovali navrhnuté parametre  a  umožniť zlúčenie novej technológie s objavujúcou  sa  kultúrou. Dizajnérske  tímy  využívajúce spoločensky integrované počítače by mohli byť automaticky informované o nových vynálezoch. Keďže by sa tento proces postupne updatoval, generoval by vhodnejší kód správy. Vhodnejším riadením máme na mysli nevyhnutné procedúry na dosiahnutie vytýčenej úlohy.
Všetky  obmedzenia,  ktoré  na  nás  vrhá  súčasný  monetárny  systém,  by  mohli  byť  prekonané  prijatím globálneho  konsenzu  v  mene  celosvetovej  ekonomiky založenej na zdrojoch, pričom by sa  na  všetky pozemské zdroje nahliadalo a boli by považované za spoločné dedičstvo všetkých obyvateľov planéty. V tomto smere by nám naša planéta a naše technologické napredovanie zabezpečili neobmedzené dodávky materiálov a produktov bez vytvárania dlhu alebo ich zdaňovania.

Keď hovoríme o budúcnosti, často do nej vnášame  našu  minulosť  a  prítomnosť. Bežná  architektúra  a  interiér nás  ohromujú,  pretože  odrážajú naše aktuálne predstavy, ale sotva niekedy zvážime praktickosť nášho každodenného príslušenstva, keď navrhujeme nejakú novinku. Napríklad, vždy nás nahnevá, keď sa nám hromadí  prach na nábytku, poličkách či oknách, ktorý musíme vždy manuálne upratať z ich povrchu. Premýšľajúc nad inováciami, proaktívnejšie  by  bolo  zvážiť  kroky, ktoré predstavujú celkom nový prístup v riešení tohto problému, t.j. zamerať  sa  na jadro problému, čo by znamenalo prísť s ideou, ako zabrániť prachu,  aby  sa  nám  usádzal  na  nábytku,  oknách alebo aby sa nám vôbec dostal do bytu. Jedným  z  konceptov,  ktorý  nedávno  získal  popularitu  je  udržateľnosť.  Keď  sa  zamyslíme  nad jeho definíciou, udržateľnosť je schopnosť pretrvať. My ľudia vnímame pojem udržateľnosti ako dlhodobé  udržanie  blahobytu  života,  kam  zaraďujeme životné prostredie, ekonomický a spoločenský  rozmer  a  zahrňujeme  tam  aj  myšlienku zodpovedného riadenia svetových zdrojov. Včlenenie tejto myšlienky do návrhu podporuje filozofiu  návrhov  fyzických  objektov,  výstavbu prostredia a podporu služieb, ktoré budú v zhode  s  ekonomickými,  spoločenskými  a  ekologickými princípmi udržateľnosti.
Zdroj: http://www.greatmystery.org/nl/cancun2012venus.html
Ľudský rozmer

V dnešnej spoločnosti narastá záujem o rozpad a rozloženie tradičnej spoločenskej jednotky, ktorú predstavuje rodina, a spoločenských hodnôt, ktoré s jej prítomnosťou v spoločnosti  súvisia. Rodina je primárne chápaná ako miesto  osvojovania si takých životných zručností, akými sú starostlivosť o druhých, socializácia, zodpovednosť a stabilita. Narastajúci nepokoj a nedostatok vedenia, ktorým sú dnes mladí ľudia vystavení, len podporujú rozpad rodiny a hodnôt spoločnosti.

V  súčasnosti  musia  obaja  rodičia  pracovať  a  zarábať.  Monetárna  ekonomika  do  značnej miery  podkopala  súdržnosť  rodiny.  Rodičia  tak  nemajú  dostatok  času,  aby  sa  venovali svojim deťom, sú neustále pod stresom z narastajúcich cien liekov, platby poistného, výdavkov na vzdelanie a vysoký štandard bývania. A práve v tejto oblasti by mohol byť dosiahnutý najvýznamnejší pokrok tejto  novej  civilizácie. Navrhované  skrátené  pracovné dni by poskytli viac času na utužovanie rodinných pút. Voľný prístup k tovaru a službám a odstránenie stresového faktora z ekonomickej situácie, ktorý je pôvodcom tohto zmätku v rodine, by vytvoril z domova omnoho príjemnejšie miesto.

S pokročilou úrovňou socializácie, ktorá by prirodzene nevyplývala zo snahy konkurovať s  cieľom  získať  prístup  k  tovaru  a  službám,  by  sme  boli  svedkami  rozšírenia  rodinnej jednotky do komunity. Ako už bolo možno pozorované v iných kultúrach, výchova a vývoj detí by sa stalo zodpovednosťou rodiny a celej komunity. Elimináciou dlhu by už strach zo straty práce nebol viac hrozbou, táto záruka spoločne s poznatkami, ako sa jeden k druhému správať a ako sa vzájomne zblížiť s ostatnými zmysluplnejším spôsobom, by mohlo značne zredukovať konflikty a mentálny a fyzický stres. 

Ak by boli zdroje a vzdelanie dostupné všetkým rovnako, t.j. bez cenovky, neexistovali by žiadne  hranice  pre  ľudský  potenciál.  Strach  z  homogénneho  správania  v  kybernetickej spoločnosti budúcnosti s ekonomikou založenou na zdrojoch je neopodstatnený. Jediná rovnorodosť, ktorú by sme  pozorovali, by bol záujem o okolie a životné prostredie a maximálna zdvorilosť jedného k druhému a ostatným národom. Všetci by sme rovnako zdieľali veľkú zvedavosť, keďže by bolo pre nás všetko nové, podnetné a na dosah. Lepším pochopením by ľudia nadobudli flexibilitu v rozhľade, ktorú sme doteraz nepoznali, oslobodení od náboženskej neznášanlivosti a predsudkov. Navyše, ľudia, ktorí by boli súčasťou tejto inovatívnej spoločnosti, by sa zaujímali o svoje okolie a svojich blízkych a priateľov, a o ochranu, udržiavanie a dozor nad prírodnými zdrojmi planéty. Okrem toho by každý,  bez  ohľadu  na  rasu,  farbu  pleti  alebo  vieru,  mal  rovnaký  prístup  ku  všetkým  výhodám, ktoré by táto vysoko-produktívna kultúra poskytla.

Vo vyspelejšom a humánnejšom systéme vzdelávania by ľudia nadobudli nový typ hodnotového rebríčka. Uvedomili by si taktiež množstvo výhod vyplývajúcich zo spolupráce narozdiel od  súťaživosti. V  spoločnosti  bez  vlastných  záujmov  by  bolo  nemožné  primäť talenty vedeckej a technickej obce, aby sa zapojili do výskumu zbraní alebo akéhokoľvek spoločnosť ohrozujúceho výskumu. Takýto prístup nazývame „praktická morálka“. Ale náš novší,  humánnejší  a  produktívnejší  prístup  by  zastával  nevojenské  riešenia  v  medzinárodných sporoch. To si žiada zaujať globálne stanovisko, ktoré by znamenalo značné zlepšenie a odvrátenie sa od národných a sebeckých záujmov. Mohli by sme použiť poznatky a informácie ako nástroje, ktoré by sme odložili, až by boli predstavené dôkazy vhodnejších metód.

Niektorí ľudia spochybňujú morálnu povahu procesu, keď zdanlivo dostanú niečo za nič. Ak vám školu napríklad neplatia rodičia. Skutočne veríte tomu, že by ľudia nemali dostať niečo za nič? Ak by niektorý z vašich bohatých príbuzných náhle umrel, mali by ste teda  uprednostniť,  aby  financie  šli  do  fondu  na  výskum  rakoviny  a nie vám, či?  Len  tým,  že  sa narodíme v rozvinutej krajine, máme prístup k mnohým veciam, na ktorých vzniku a vývoji sme  sa  nepodieľali,  ako    telefón,  automobil,  elektrina,  tečúca  voda  a  pod.  Tieto  dary ľudskej vynaliezavosti a vynálezy nedegradujú naše životy, ale práve naopak, obohacujú ich  a  zlepšujú.  Čo  nás  ale  skutočne  zosadzuje  z  pozície  inteligentných  tvorov  je  náš prístup  a  nedostatok  záujmu  o  tých,  ktorí  to  najviac  potrebujú,  ktorí    vystavení  chudobe,  hladu  a  žijú  bez  strechy  nad  hlavou.  Spoločenské  návrhy,  ktoré  predostierame  v tomto čísle, sotva poskytnú dostatok priestoru a možností jedincom k rozvoju ich plného potenciálu v čomkoľvek, čo si vyberú, bez obáv zo straty osobitosti alebo podriadenia sa rovnorodosti.

Definícia pojmu ekonomika založená na zdrojoch znamená, že všetci ľudia sa podieľajú na jej benefitoch. V monetárnom systéme existuje prirodzený dôvod na korupciu, čo znamená získať konkurenčnú výhodu nad niekým iným. Ak by niektorí jedinci nemali vlastné, sebecké záujmy alebo by sme nepoužívali peniaze, nikto by neprosperoval zo zatajovania názoru niekoho iného alebo falzifikovania informácií, či zneužívania niekoho. Neboli by potrebné žiadne skryté, strnulé, spoločenské bariéry, ktoré by niekoho obmedzovali alebo  bránili  zavádzaniu  nových   myšlienok.  Hlavným  cieľom  by  bol  prístup  k  informáciám  a  dostupnosť  tovarov  a  služieb  všetkým  ľuďom.  Takáto  kultúra  spoločnosti  by  ľuďom priniesla možnosť podieľať sa na vzrušujúcich výzvach. Ekonomika založená na zdrojoch by vytvorila také prostredie, ktoré by podnecovalo široký a pestrý rozsah individuálnosti, kreativity, konštruktívnej snahy a kooperácie bez akéhokoľvek elitárstva a podobne. 

Najdôležitejšie je ale, že ekonomika založená na zdrojoch by generovala omnoho odlišnejší, ale za to stimulujúci systém založený na rešpektovaní človeka a životného prostredia. Nešlo by o rovnorodú kultúru, ale o kultúru, ktorá je navrhnutá tak, aby bola v neustálom procese rastu a vývoja.
Životy  nás  všetkých  sa  stanú  bohatšími  a  bezpečnejšími, ak  zlepšíme  životy  ostatných, ochránime  naše  životné  prostredie  a  budeme  pracovať  na  blahobyte.  Ak  by  sme  tieto hodnoty zaviedli do praxe, všetci by sme dosiahli vyšší životný štandard v priebehu krátkeho obdobia,  ktorý by sa  aj naďalej  zlepšoval. V čase, kedy by komerčné inštitúcie zanikli, väznice, právnici, reklamy, banky a burzy cenných papierov by zrazu stratili existenčný účel. V spoločnosti budúcnosti, v ktorej by bol monetárny systém nedostatku nahradený ekonomikou založenou na zdrojoch a dokázali by sme naplniť väčšinu fyzických a kreatívnych  potrieb,  súkromné  vlastníctvo,  tak  ako  ho  poznáme,  by  zaniklo  a  uvoľnilo miesto  prístupu  jedinca  k  tovarom  a  službám.  Koncept  vlastníctva  by    nemal  reálny základ  a  nepredstavoval  by  výhodu  jedinca  nad  ostatnými  v  spoločnosti  blahobytu.  Aj keď  si  to  mnohí  dokážu  len  ťažko  predstaviť,  dokonca  aj  najbohatším  ľuďom  dnešnej doby by sa darilo viac vo vysoko-produktívnej spoločnosti založenej na zdrojovej ekonomike. Dnes už  ľudia  v rozvinutých krajinách žijú lepšie ako králi či boháči v minulosti. V ekonomike založenej na zdrojoch by každý žil bohatší život ako tí najmocnejší a najbohatší ľudia súčasnosti, a to nielen materiálne, ale aj spirituálne.

Ľudia  by  sa  tak  mohli  zadarmo  vzdelávať  v  akomkoľvek  konštruktívnom  obore,  ktorý  si zvolia, no bolo by to už bez ekonomických tlakov, obmedzení, dlhov alebo zdaňovania, teda  prvkov,  ktoré      vrodenou  súčasťou  dnešného  monetárneho  systému.  Pod  pojmom konštruktívny obor máme na mysli čokoľvek, čo by zlepšilo a obohatilo život jednotlivca aj spoločnosti, pričom by sme mali na zreteli ochranu planéty a životného prostredia. Ak by boli zdroje a vzdelanie dostupné všetkým rovnako a bez cenovky, neexistovali by tak žiadne hranice pre ľudský potenciál. Vďaka takýmto obrovským zmenám by sa ľudia následne dožívali vyššieho veku a žili by zmysluplnejšie a produktívnejšie životy. V takejto spoločnosti by meradlom úspechu bolo naplnenie individuálnych túžob a nie hromadenie bohatstva, majetku a moci.

A toto nie sú len úvahy, vychádza to z vedeckého bádania, pohľadu, zamyslite sa nad tým.

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára