streda, 6. júla 2016

Čo všetko je to komunizmus

Slovo komunizmus je v súčasnej paradigme démonizované aj z toho dôvodu, že množstvo ľudí netuší, aký je jeho skutočný sémantický význam. Preto by som to chcel už úvodným článkom aspoň v krátkosti vysvetliť. Pod vplyvom masívnej antikomunistickej propagandy sa videnie zúžilo výlučne na negatívne prvky, ktoré socialistické experimenty v dejinách priniesli. Je čas vykoreniť túto zaužívanú predstavu a poukázať na skutočnú hodnotu slova common.



Úvod do sémantického ozrejmenia významu slova komunizmus  
(ukážka z nultého čísla DAV/)

Slovo komunizmus je v súčasnej paradigme démonizované aj z toho dôvodu, že množstvo ľudí netuší, aký je jeho skutočný sémantický význam. Preto by som to chcel už úvodným článkom aspoň v krátkosti vysvetliť. Pod vplyvom masívnej antikomunistickej propagandy sa videnie zúžilo výlučne na negatívne prvky, ktoré socialistické experimenty v dejinách priniesli. Je čas vykoreniť túto zaužívanú predstavu a poukázať na skutočnú hodnotu slova common.

Už od dávnych a pradávnych čias hľadá človek spôsob, akým nastoliť spravodlivú spoločnosť, ako sa vzdať opakovania „večných hriechov nášho slabého ja“,1 ako sa vymaniť z útrap nekonečného boja s ľudským zlom až k vesmírnym výšinám. Opakom cesty zla, tmy a beznádeje je hľadanie toho najvznešenejšieho a Bohu najpodobnejšieho v človeku, hľadanie svetla pre ľudstvo. Slovo komunizmus pochádza z latinského communis, common–univerzálny s čím súvisí zvýznamňovanie kooperácie, zdieľania, súdržnosti a hľadanie zdôvodnenia objektívneho poznania skutočnosti. Skutočný význam a jadro slova komunizmus skrýva stelesnenie odvekej túžby ľudstva po spravodlivej spoločnosti. Komunizmus ako spoločnosť založená na zdieľaní, spoločnom vlastníctve, triednej rovnosti a spolupatričnosti má však omnoho hlbší pôvod. Definície komunizmu podľa Engelsa a Bukharina sú viazané na sociálnu, politickú a ekonomickú ideológiu viazanú na vybudovanie beztriednej, bezpeňažnej, komunistickej spoločnosti založenej na spoločnom vlastníctve. Táto spoločnosť môže teistická i ateistická, môže byť dosiahnutá revolučným alebo evolučným spôsobom; môže byť založená na samosprávach alebo centralizovaná. Skrátka dá sa povedať, že existuje niekoľko variant konkrétnej realizácie komunizmu v konkrétnych historických podmienkach.Najvyšším vrcholom tejto spoločnosti je dosiahnutie anarchokomunistického konceptu bez štátu, kde sa ľudia budú prirodzene rozhodovať v súlade s ideálom „každý podľa svojich schopností a každému podľa jeho potrieb.“ S komunizmom je spájané oslovovanie slovom súdruh, ktoré taktiež získalo v dnešnej dobe výsmešný charakter. Sémenatický význam slova súdruh (comrade) je pritom v rozličných jazykoch úzko spätý s výnamom slov ako kamarát, priateľ, druh, kolega. Je prejavom spolupatričnosti, solidarity a lásky ku kolektívu a lásky k ľudu a je protipólom súčasnej neoliberálnej paradigmy predstavujúcej alegóriu človek človeku vlkom. Ak však chceme definovať komunizmus v jeho najvyššej podstate a v zmysle očistenia od historických krívd, jeho kontinuitu musíme hľadať už od praveku cez Platónovu Ústavu, vznik stredovekých komún, boje o sociálne oslobodenie v stredoveku a novoveku, vznik slovanských občín, bogomilov (Balkán), táboritov, habánov, katarov, flámsku pechotnú revolúciu, diggerov, utopické koncepty Thomasa Mora a Campanelu, utopických socialistov, priamu demokraciu a ideály Francúzskej revolúcie (predovšetkým radikálnych jakobínov) či Parížskej komúny, až po leninskú revolúciu, kibuce, anarchokomunistické hnutie v Španielsku v rokoch 1936-1939, lýbíjský socializmus, kubánsky socializmus a množstvo ďalších sociálnych experimentov, ktoré sa snažili o nastolenie rovnosti a spravodlivosti. Nové koncepty v súčasnosti prináša hnutie Zeitgeist a The Venus Project, komunity ako Damanhúr v Taliansku či celosvetovo expandujúce družstevnícke hnutie. V súčasnosti sa úspešne rozvíja unikátny decentralizovaný model so silným zastúpením priamej a ekonomickej demokracie v Severosýrskej federácii Rojava (sýrsky Kurdistan), ktorý kombinuje prvky hlásané niekdajším marxistom-leninistom a zakladateľom Kurdskej strany pracujúcich (PKK) Abdullahom Öcalanom ako aj eko-anarchistom Murrayom Bookchinom. Nemôžeme zabudnúť ani na veľký pokus západných revoltných hnutí roku 1968, ktoré však zanikli a zmizli do stratena (dokázali, že tzv. západný ľavicový liberalizmus sa dá celkom efektívne zapracovať do kapitalistického systému cez reformy a tým dosiahnuť triedne vykastrovanie tohto druhu ľavice, čo Slavoj Žižek nazýva depolitizovaný odkaz roku 1968), či nezlomnú vôľu a hrdosť hnutia Zapatistov, ktorí si dodnes zachovávajú autonómiu na časti územia Chiapas v Mexiku. Podľa Engelsa je na tom proletár horšie, než otrok, pretože otrok si môže byť aspoň istý, že prežije. „Otrok je predaný navždy, pričom proletár sa musí sám predávať den čo deň a hodinu čo hodinu,“ píše Engels v Zásadách komunizmu z roku 1847. Proletárova existencia je závislá iba od jeho práce, ktorá je viazaná na nepriaznivé hospodárske obdobia a neustále kolísanie konkurencie. Nie sme teda skoro všetci proletármi? Nie sme práve my obete, ktoré sú obetované pre zisky tých, ktorí z nás robia žijúce stroje? Stroje, ktoré vďaka tzv. časovej flexibilite práce nemajú právo na voľný čas, citový život, rodinu, duchovný rast? Túžba po komunistickej spoločnosti je úplne prirodzená túžba človeka od prapočiatku dejín. Mnohí by chceli z čírej nevedomosti, osobnej nenávisti či nevzdelanosti komunizmus zakázať. Preto je potrebné šíriť osvetu vo filozofických a sémantických kontextoch a ozrejmiť skutočný význam tohto slova. Komunizmus ako abstraktná predstava človeka po spravodlivej spoločnosti sa jednoducho zakázať nedá. Podľa Novomeského je komunizmus všetko, čo patrí človeku. Ak je tomu tak, tak je zákaz komunizmu podobný zákazu humanizmu, zákazu solidarity, zákazu podstaty človeka v združovaní sa. Keby chcel niekto z dejín ľudstva vynechať komunizmus, samotné ľudstvo by neexistovalo. Komunizmus ako abstraktná predstava túžby po raji na planéte Zem (či dokonca mimo nej) alebo túžby po utópii je súčasťou človeka, jeho dejín, jeho prirodzenosti, pretože, ako povedal Aristoteles, “človek je zoon politicon,” tzn. bytosť sociálna, včlenená do spoločnosti. Nie je sám vo vesmíre – vždy bol a bude odkázaný na spoločenstvo a kolektív. Preto je zákaz komunizmu z filozofického hľadiska absurdný podobne ako zákaz združovať sa a vytvárať sociálne väzby.

Lukáš Perný
_____________________________
1 Parafráza z Robespierrovho prejavu
 

Článok je ukážkou z nového kultúrno-politického magazínu DAV/ (čítaj DAV DVA), ktorého neoficiálne, nulté číslo si môžete zadarmo objednať na nasledovnej stránke: http://dav2dva.blogspot.sk/ (vpravo hore, stačí vyplniť kolónku s e-mailom, na ktorý Vám následne zašleme celé nulté číslo). Prípadne nám napíšte na dav.dva@riseup.net

Nulté číslo DAV/ je akýmsi zborníkom novej generácie radikálne ľavicových autorov, resp. kompiláciou toho najlepšieho, čo v posledných mesiacoch napísali a zverejnili. Vychádza v elektronickej podobe a je dostupný zadarmo (resp. za dobrovoľný príspevok na vykrytie nákladov a chodu redakcie). Keďže sa nejedná o klasické číslo, ale skôr o výberovku, má rozsah vyše 100 strán. 

Od prvého čísla plánujeme prejsť aj do printu, takže časopis bude k dispozícii v elektronickej aj printovej podobe, s kratším, štandardizovaným rozsahom (60 strán). Okrem klasických analýz, hodnotení, autorských článkov, komentárov a úvah budeme zverejňovať aj autentické príbehy každodenných ľudí, obetí neoliberálneho kapitalistického zriadenia, aby sme demaskovali jeho skutočnú podstatu.

1 komentár :

  1. Pekne napísané, tak dám aj ja niečo do debaty... Je to už viac ako 25 rokov /marec 1989/, keď som na konferencii v Moskve /debata bola o reálnom socializme/ - uviedol definíciu komunizmu v zmysle Marxovej práce Vlastníctvo a komunizmus... Sú to už roky, ale povedal som niečo v tom zmysle, že komunizmus nie ja ani akýsi vysnívaný ideál, ani diablov vynález... "Komunizmus je forma ľudskej spoločnosti." /Marx/ A to taká forma ľudskej spoločnosti v ktorej zanikne vlastníctvo, ako rozhodujúci determinant medziľudských a spoločenských vzťahov. A keď hovorím vlastníctvo, nemám na mysli len súkromné vlastníctvo, ale aj spoločenské vlastníctvo, ktoré v sebe skrýva minimálne toľko dialektickej protirečivosti ako to súkromné. Je to pochopiteľne na dlhšiu debatu a podrobnejší výklad a je fajn, že DAV nachádza odvahu otvárať aj takéto kľúčové témy... veľmi, veľmi to potrebujeme.

    OdpovedaťOdstrániť