sobota, 2. júla 2016

Boj družstevníkov v Chicagu

(ukážka z nultého čísla DAV/) Keď sa ich šéf snažil prepustiť, zamestnanci firmy "Republic Windows and Doors" zareagovali radikálnym krokom – začali okupovať fabriku. Odvážny krok sa im vyplatil, teraz ju vlastnia ako družstevnú samosprávu.


Štyri roky dozadu, keď v USA kvôli recesii každý mesiac prišlo o prácu okolo 500 000 ľudí, skupina zamestnancov z továrne v meste Chicago zachránila svoju fabriku a inšpirovala celú krajinu. Po výpovedi od vedenia začali namiesto odchodu okupovať svoju továreň. Keď boli vyhodení po druhýkrát, opäť začali okupovať fabriku a vytvorili zamestnaneckú samosprávu. V súčasnosti sú vlastníkmi výrobných prostriedkov a zakladajú továreň na inom mieste. "Nemalo by byť veľmi ťažké udržať si dobrú prácu v Chicagu, ale kooperatíva je cestou nielen k prežitiu, ale aj k posunu vpred." Hovorí Amando Robles, jeden zo zamestnancov. Robles bol jedným z 250-tich prepustených zamestnancov v decembri 2008 (bez oznámenia a bez odstupného), keď firma oznámila, že zatvára fabriku v Chicagu. Vyhlásila, že nemôže ďalej fungovať, keďže stratila svoju úverovú líniu v americkej banke. Irónia celej situácie bola zjavná: americké banky dostali počas krízy bilióny dolárov od vlády ako záchrannú injekciu, aby boli ďalej schopné udržiavať ekonomiku v chode, pričom zamestnanci fabriky, ktorá reálne fungovala v ekonomike, nedostali ani len oprávnené výplaty a benefity. 

S podporou odborov sa Robles a jeho ďalší kolegovia rozhodli postaviť na odpor. Obsadili továreň na 6 dní, získali naspäť výplaty, odstupné a čas pre ich továreň na prevzatie jej kontroly novým investorom. V novinách sa začali objavovať stovky článkov a správ o ich odvážnom boji, ktorým pozdvihli svoj zronený národ. Podporu im vyjadril dokonca aj samotný prezident Obama, keď počas novinárskej konferencie v čase okupovania fabriky deklaroval: "Pokiaľ sa jedná o situáciu v tejto továrni v Chacagu, o zamestnancov, ktorí bojujú o svoje platy a odstupné, ktoré zarobili, myslím, že sú absolútne v práve." O dva roky neskôr (vo februári 2012) bolo opätovne oznámené, že fabrika v meste Chicago bude zavretá a jej stroje budú rozpredané. S týmito novinkami prišli noví investori Serious Energy of California, ktorí medzitým prevzali firmu od pôvodných majiteľov (február 2009). Tentokrát Robles a ostatní zamestnanci okupovali fabriku len krátko, už po niekoľkých hodínách im manažment ponúkol novú dohodu. Dostali súhlas na možnosť odkúpenia zariadenia továrne a 90 dňovú lehotu na predloženie ponuky.

"Republic odišli z našej práce, takisto Serious, ale my sme zostali," povedal Melvin Macklin, ktorý v závode pracoval celú dekádu. V čase medzi prvým (2009) a druhým (2012) oznámením o uzavretí továrne boli už zamestnanci dobre oboznámení s ďalšími možnosťami, ktoré majú. Keď sa patová situácia zopakovala, Robles a Leah Fried (predstaviteľ amerických odborov - United Electrical) si sadli spolu s "The Working World" (nezisková organizácia na podporu zamestnaneckých samospráv), ktorá im pomohla s odkúpením továrenských zariadení. S pomocou The Working World a iných príslušníkov amerického družstevného hnutia Robles, Macklin a ďalších 22 kolegov založilo dňa 30. mája 2012 družstevnú samosprávu s názvom New Era Windows v štáte Illinois. A vyrábajú to, čo chceli stále vyrábať: kvalitné a cenovo dostupné okná. Napriek prvotnej dohode trvalo ešte niekoľko mesiacov, kým na konci augusta Serious Energy definitívne súhlasili s predajom zariadení z fabriky zamestnancom.

Noví vlastníci-zamestnanci sa rozhodli, že si budú vyplácať rovnaké mzdy, pričom pri rozhodovaní budú uplatňovať princíp jeden zamestnanec rovná sa jeden hlas. Taktiež sa dohodli, že na začiatku každý investuje rovnako po 1000 dolárov do ich novej firmy. Napríklad 58-ročný Macklin si ich musel požičať od svojej netere, ale uznáva,že to za to stálo. "Nie je to len o ziskoch," povedal Macklin, "je to aj o udržiavaní komunity, zachovaní pracovných miest, kde to ľudia potrebujú. Nepotrebujeme platiť žiadne drahé firemné autá, žiadne vysoké platy pre generálneho riaditeľa, finančného riaditeľa a ani ich odmeny, naša spodná línia bude jednoduchá, už všetci dobre vieme ako vyrábať kvalitné okná a to je hlavné. Nevieme, ako veľmi budeme úspešní, ale to sme takisto vopred nevedeli, či naša okupácia bude úspešná. Pôvodne som si myslel, že môžem skončiť až vo väzení – pokiaľ to neskúsime, nikdy sa to nedozvieme.“ 

„Je úžasné, že to dokázali - sú to obyčají ľudia a to je na tom najlepšie," povedal Brendan Martin, zakladateľ a riaditeľ The Working World. "Mala by tu byť forma pomoci od vlády na udržanie fabrík, ktoré by ešte mohli fungovať a zachovať prácu pre zamestnancov," hovorí Robles, "pokiaľ ale nie je pomoc od vlády, mala by existovať aspoň nejaká forma sociálnej pomoci, napr. od komunity, hocijaká, lebo strata takej fabriky je zároveň veľkou stratou pre celú komunitu."

Dávid Diczházy

Článok je ukážkou z nového kultúrno-politického magazínu DAV/ (čítaj DAV DVA), ktorého neoficiálne, nulté číslo si môžete zadarmo objednať na nasledovnej stránke: http://dav2dva.blogspot.sk/ (vpravo hore, stačí vyplniť kolónku s e-mailom, na ktorý Vám následne zašleme celé nulté číslo). Prípadne nám napíšte na dav.dva@riseup.net

Nulté číslo DAV/ je akýmsi zborníkom novej generácie radikálne ľavicových autorov, resp. kompiláciou toho najlepšieho, čo v posledných mesiacoch napísali a zverejnili. Vychádza v elektronickej podobe a je dostupný zadarmo (resp. za dobrovoľný príspevok na vykrytie nákladov a chodu redakcie). Keďže sa nejedná o klasické číslo, ale skôr o výberovku, má rozsah vyše 100 strán. 

Od prvého čísla plánujeme prejsť aj do printu, takže časopis bude k dispozícii v elektronickej aj printovej podobe, s kratším, štandardizovaným rozsahom (60 strán). Okrem klasických analýz, hodnotení, autorských článkov, komentárov a úvah budeme zverejňovať aj autentické príbehy každodenných ľudí, obetí neoliberálneho kapitalistického zriadenia, aby sme demaskovali jeho skutočnú podstatu. 

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára