sobota, 2. júla 2016

Ako vznikajú demokratické podniky

 (ukážka z nultého čísla DAV/) V nasledujúcom článku stručne načrtneme niektoré z možných spôsobov vzniku demokratických podnikov (teda kooperatívov – družstiev) spolu s príkladmi z minulosti i súčasnosti.



1. Transformácia alebo okupácia – tento spôsob sa uplatňuje vtedy, keď klasický súkromný kapitalistický podnik krachuje a hrozí, že investor (resp. vlastník), ľudovo povedané, „zbalí švestky“ a zamestnancov nechá napospas osudu (resp. nástrahám pracovného trhu). V mnohých prípadoch sa však zamestnanci odmietli stotožniť s bankrotom a stratou práce, azda najznámejší príklad predstavuje tzv. hnutie ozdravených podnikov v Argentíne. To bolo reakciou na gigantickú krízu, ktorá na krajinu doľahla v roku 2001 a ktorá spôsobila hlbokú recesiu. Zamestnanci mnohých podnikov (vrátane renomovaných a predtým úspešných fabrík) pretvorili skrachované firmy na demokratické podniky so zamestnaneckou samosprávou, ktoré úspešne fungujú dodnes. Dramatické udalosti, ktoré viedli k vzniku tohto hnutia, zachytáva známa kanadská ľavicová novinárka Naomi Klein vo svojom dokumente The Take.

 2. Osvietený podnikateľ – pochopiteľne, tento spôsob je veľmi zriedkavý, nakoľko samotná podstata súkromného podnikania takmer úplne vylučuje možnosť zamestnaneckej participácie na rozhodovacích procesoch a ziskoch. Tu a tam sa však objavujú podnikatelia, ktorí radi experimentujú a sú ochotní zbaviť sa svojho mocenského monopolu. Žiarivým príkladom je Brazílčan Ricardo Semler a jeho samosprávna firma SEMCO, ktorá funguje do značnej miery na princípoch zamestnaneckej samosprávy a v ktorej disponujú zamestnanci v porovnaní s klasickými súkromnými spoločnosťami nadštandardným podielom na hospodárskom výsledku i rozhodovaní o jeho použití. Ďalším známym klasikom je v našich spoločenských šírkach Tomáš Baťa. Pri tomto bode je načim dodať, že sa jedná skôr o povestné výnimky potvrdzujúce pravidlo, a na to, že takíto podnikateľskí dobrodinci začnú rásť ako huby po daždi, sa nemožno spoliehať

3. Založenie družstva – družstvá vznikajú aj prirodzene, keď sa skupina ľudí dohodne na spoločnom a férovom podnikaní, postavenom na princípoch svojpomocného uspokojovania potrieb členov, zamestnaneckej samosprávy a družstevníckej demokracie. I na Slovensku stále existuje táto možnosť. Situáciu však výrazne komplikuje zákon, ktorý umožňuje prevoditeľnosť (a hromadenie) členských podielov – kvôli tomu sa z družstiev stávajú de facto akciové spoločnosti, ktoré ovláda úzka skupina ľudí (napr. COOP Jednota). Možnosť odcudziteľnosti a hromadenia členských podielov závisí od toho, aké pravidlá si špecifikuje to-ktoré družstvo v stanovách. Na Slovensku v súčasnosti funguje iba hŕstka družstiev v pravom slova zmysle (t. j. s bezpodielovým vlastníctvom, kde má každý člen jeden hlas bez ohľadu na výšku vkladu). .

4. Stelesnenie ideálu – fenomenálny Mondragón, ktorý sa všeobecne vníma ako výkladná skriňa družstevníctva, vznikol špecificky: ako stelesnenie kresťanského idealizmu (ale zároveň aj nacionalizmu Baskov a ich povestného egalitarizmu). Je iróniou osudu, že k odkazu tejto kooperatívnej korporácie sa v súčasnosti hlásia najmä moderní komunisti, anarchisti a iní radikálni ľavičiari, pričom ju v 50. rokoch založil katolícky kňaz José Arizmendiarrieta v duchu ideálov kresťanskej doktríny.

5. Vládna podpora – družstvá prekvitajú samozrejme aj vtedy, ak sa pri moci ocitnú sily ochotné podporovať ich vznik. Klasickou ukážkou je Bolivarská republika Venezuela, v ktorej ešte za vlády charizmatického Huga Cháveza vznikol ucelený vládny program na celoplošnú podporu družstevníctva. Pre tieto účely vzniklo dokonca aj špecializované ministerstvo a program štátnych pôžičiek pre pracovné kolektívy, zaujímajúce sa o družstevnícke podnikanie. Vďaka vládnej iniciatíve vzniklo niekoľko desiatok tisíc družstiev, vďaka čomu sa Venezuela stala baštou celosvetového družstevníctva (v počte družstiev ju predbehla iba Čína, ale aj to iba vďaka obrovskému nepomeru v rozlohe a počte obyvateľov oboch krajín). Práve družstvá považovala vládnuca Zjednotená socialistická strana Venezuely za nástroj na šírenie socialistických myšlienok vo venezuelskej spoločnosti. Nakoľko krátko po spustení programu vláda vyhodnotila, že družstvá sa správajú „príliš kapitalisticky“ (t. j. kooperácia síce fungovala v rámci samotných samospráv, ale vo vzťahu k ostatným družstvám a subjektom na trhu panovala ostrá konkurencia), rozhodla sa ich inštitucionálne prepojiť s tzv. komunálnymi radami, ktoré majú vplyv na zohľadňovanie regionálnych potrieb (čo sa kde investuje, čoho sa koľko vyrobí, atď.). Špecifikom venezuelských družstiev je okrem zamestnaneckej samosprávy, kolektívneho riadenia a demokratickej voľby nadriadených aj často sa objavujúci systém rotácie zamestnancov na pracoviskách, kedy zamestnanci zámerne rotujú na jednotlivých pozíciách a oddeleniach (administratíva, výroba, atď.) z dôvodu rozvíjania ich všestrannosti a eliminovania ubíjajúcej stereotypnosti práce. Medzi ciele venezuelskej iniciatívy na podporu družstevníctva patrí aj prerod pasívnych, apatických a málo angažovaných občanov (zamestnancov) na aktívnych, akčných a sebavedomých jedincov, ktorí si dokážu sami na základe kolektivity, svojpomoci, spolupráce a solidarity „ošéfovať“ jednotlivé aspekty bytia.

6. Revolúcia – družstevné a samosprávne podniky v súčasnosti prekvitajú aj v Rojave (sýrsky Kurdistan) v rámci jej decentralizovaného konfederatívneho zriadenia, inšpirovaného socialistom Abudllahom Öcalanom (Kurdská strana pracujúcich) a eko-anarchistom Murrayom Bookchinom. Svoj anarchokomunistický model si už vyše 20 rokov udržiava aj povstalecká komunita Chiapas v Mexiku, ktorá je pod správou revolučnej antiautoritárskej organizácie Zapatistas. Tá sa ešte v roku 1994 vzbúrila proti centrálnej mexickej vláde a nadnárodným korporáciám, ktoré si robili zálusk na miestne prírodné bohatstvo. Lokálnym špecifikom je silný dôraz na čo najširšie zapájanie obyvateľstva do rozhodovacích procesov vo forme priamej a ekonomickej demokracie. Klasickým príkladom z minulosti sú zas španielske územia ovládané anarchosyndikalistami CNT-FAI (počas občianskej vojny proti Francovým fašistom v rokoch 1936-1939) – takmer všetky podniky boli spravované ako zamestnanecké samosprávy, vrátane hotelov a reštaurácií. Poľnohospodársku výrobu zabezpečovali anarchistické komúny s kolektívnym vlastníctvom.

Foto: invent-the-future.org. 

Tomáš Bóka


Článok je ukážkou z nového kultúrno-politického magazínu DAV/ (čítaj DAV DVA), ktorého neoficiálne, nulté číslo si môžete zadarmo objednať na nasledovnej stránke: http://dav2dva.blogspot.sk/ (vpravo hore, stačí vyplniť kolónku s e-mailom, na ktorý Vám následne zašleme celé nulté číslo). Prípadne nám napíšte na dav.dva@riseup.net.

Nulté číslo DAV/ je akýmsi zborníkom novej generácie radikálne ľavicových autorov, resp. kompiláciou toho najlepšieho, čo v posledných mesiacoch napísali a zverejnili. Vychádza v elektronickej podobe a je dostupný zadarmo (resp. za dobrovoľný príspevok na vykrytie nákladov a chodu redakcie). Keďže sa nejedná o klasické číslo, ale skôr o výberovku, má rozsah vyše 100 strán.

Od prvého čísla plánujeme prejsť aj do printu, takže časopis bude k dispozícii v elektronickej aj printovej podobe, s kratším, štandardizovaným rozsahom (60 strán). Okrem klasických analýz, hodnotení, autorských článkov, komentárov a úvah budeme zverejňovať aj autentické príbehy každodenných ľudí, obetí neoliberálneho kapitalistického zriadenia, aby sme demaskovali jeho skutočnú podstatu.

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára